Hudba je spôsob života
Pivničanka Vlasta Vachulová bola členkov niektorých hudobných skupín a tiež sa zúčastnila na festivaloch ľudovej hudby. V súčasnosti je študentkou, spieva, hrá na klavíri a plánuje sa zaoberať hudbou aj v budúcnosti. Z nasledujúceho rozhovoru sa dozvedáme viac…
Odkedy sa zaoberáš hudbou?
Od malička, kým mi mama spievala uspávanku, ja som sa hned´ pridala „spievať“ s ňou, čiže vypúšťala som rôzne zvuky, a to bol môj začiatok cesty k hudbe. Od malička som bola v tom svete hudby, spevu a piesní, už vtedy som mala svoj cieľ a cestu, ktorou pôjdem.
Do ktorých škôl si chodievala a kde teraz študuješ?
Ako 11-ročné dieťa som najradšej mala hudbu, a pritom som vždy chcela byť učiteľkou, takže ma rodičia neváhajúc zapisali do základnej hudobnej školy v Novom Sade. Po skončení základného hudobného vzdelávania pokračovala som v strednej hudobnej škole, odbor teoretický. Moje štúdium pokračuje na Slovensku a nájdete ma na Katedre hudby Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Na ktorých nástrojoch vieš hrať?
Od jedenástich rokov hrám na klavíri, aj ked´ som bola v strednej škole v inom odbore, klavír je teraz môj hlavný predmet, tak v škole, ako aj všeobecne, je to predmet a nástroj, ktorému venujem najviac času. Pri klavíri je tu tiež gitara – ked´že som speváčkou, svoj hlas som trénovala spolu s gitarou. Nemám záujem o tretí hubobný nástroj – podľa mojej mienky je lepšie vedieť dokonale hrať na jednom, než neveľmi dobre na viacerých nástrojoch.
Bola si členkou hudobných kapiel… Si dnes v niektorej kapele?
Od 14 rokov som bola v kapele Gama Ray z Pivnice, bol to môj začiatok na hudobnej scéne a s touto kapelou som pobudla najdlhšie. V skupine Maks zo Selenče som spievala dva roky, ale, žiaľ, byť študentom v zahraničí a zároveň členkou kapely v Srbsku – je to príliš ťažko usporiadať. Teraz spievam hlavne v škole a spolubývajúcim v študenskom dome, čo neznamená, že nerobím na tom,aby som mala kapelu,ktorá bude iba tu na Slovensku.
Na ktorých festivaloch si vystupovala?
Nemám rada festivaly, nikdy ma nelákalo vystupovať na takých podujatiach,napriek tomu, že som sa na nich niekoľkokrát úspešne zúčastnila. Na festivale Stretnutie v pivnickom poli vystupovala som pred štyrmi rokmi,lebo som chcela preukázať poctu k svojmu prostrediu, takže som sa maximálne pousilovala a zaspievala najlepšie,čo sa aj oplatilo.
Chceš sa aj v budúcnosti venovať hudbe?
Na túto otázku mám iba jednu odpoved´. Hudba je môj spôsob života, takže – áno.
Máš nejaké vzory, idolov?
Sú ľudia, ktorých obdivujem, ktorých zbožňujem a ktorých si uctievam, hlavne hudobníkov a všeobecne umelcou z celého sveta, ale nepozerám sa na ních v takom zmysle, že by som chcela byť ako oni. Som tým, čím som, a budem tým čím Boh bude chcieť, aby som sa stala.
Muzika kao način života
Pivničanka Vlasta Vahula bila je član nekih muzičkih grupa, a takođe je učestvovala i na festivalima slovačke narodne muzike. Trenutno studira, peva, svira klavir, a planira da se posveti muzici i u budućnosti. Iz razgovara sa njom saznaćemo nešto više.
Od kada se baviš muzikom?
Muzikom se bavim od najranijeg perioda u životu. Još dok mi je mama pevala uspavanke, ja sam joj se pridružila u „pevanju“, odnosno ispuštala sam razne zvukove i to je bio moj početak na putu muzike. Od malih nogu bila sam u svetu muzike, plesa i pesme i već tada sam imala svoj cilj i put kojim planiram da idem.
Koje škole si pohađala i gde trenutno studiraš?
Sa jedanaest godina najviše sam volela muziku i uživala sam u njoj, a pored toga uvek sam maštala da postanem učiteljica. Tada su moji roditelji bez dvoumljenja odlučili da me upišu u nižu muzičku školu u Novom Sadu. Po završetku nižeg muzičkog obrazovanja nastavila sam školovanje u srednjoj muzičkoj školi, smer – muzički teoretričar. Studiram u Republici Slovačkoj na Katedri za muziku Univerziteta Konštantina Filozofa u Nitri.
Koje muzičke instrumente sviraš?
Od jedanaeste godine sviram klavir. Iako sam u srednjoj muzičkoj školi završila drugi smer, klavir je i sada moj glavni predmet, kako na studijama tako i uopšte, to je predmet i instrument kome posvećujem najviše vremena. Pored klavira tu je i gitara, obzirom da sam pevačica, svoj glas sam uvežbavala uz gitaru. Nisam zainteresovana za treći instrument, jer smatram da je mnogo bolje da naučim da sviram jedan instrument savršeno, nego nekoliko instrumenata polovično.
Bila si član muzičkih grupa. Da li si sada u nekoj grupi?
Od četrnaeste godine bila sam u grupi Gama Ray iz Pivnica. To je bio moj početak na muzičkoj sceni i u toj grupi sam bila najduže. Dve godine sam pevala u grupi Maks iz Selenče. Nažalost, biti student u inostranstvu i u isto vreme član neke muzičke grupe u Srbiji, vrlo je teško uskladiti. Sada pevam na univerzitetu i sustanarima u studenskom domu, što ne znači da ne radim na tome da imam i grupu koja će biti samo u Slovačkoj.
Na kojim festivalima si nastupala?
Festivale ne volim, nikada me nije privlačilo nastupati na takvim manifestacijama, bez obzira što sam postigla zapažene rezultate na nekima od njih. Na festivalu u Pivnicama nastupala sam pre četiri godine. Želela sam da pokažem poštovanje prema svojoj sredini, samim tih maksimalno sam se potrudila, što se naravno i isplatilo.
Da li bi htela i u budućnosti da se posvetiš muzici?
Na ovo pitanje imam samo jedan odgovor: muzika je moj način života. Znači odgovor je – da.
Imaš li nekoga ko ti je uzor, neke idole?
Postoje ljudi kojima se divim, koje obožavam i koje poštujem, uglavnom muzičari i uopšte umetnici iz celog sveta, ali ne posmatram ih na takav način da bih ja volela da budem kao oni. Ja sam to što jesam, a postaću ono što sam Bog bude želeo da postanem.
