Ići ću u Australiju / Ja pôjdem do tej Austrálie

1
3998

„Ići ću u tu Australiju…“

Julka Blatnjicki iz Pivnica ceo život je naporno radila, kako kod kuće tako i u polju, samo da bi školovala svoja dva sina. Priliku za putovanja i odmor ustvari nikada nije ni imala. U međuvremenu je ostala sama, sinovi su osnovali svoje porodice, suprug je preminuo. Sada redovno odlazi u crkvu. Jedne nedelje, sveštenik Jan Zahorec najavio je da se u okviru crkve planira putovanje u Australiju. Julka je odmah pomislila „Ja ću ići u tu Australiju!“, i tako je i bilo.

U Melburnu je boravila mesec dana, od 29. februara do 31. marta 2016. godine. Na ovaj dalek put krenulo je četrnaest članova slovačke evangeličke crkve iz Srbije i petnaest iz Republike Slovačke, koji su dobili poziv na crkvenu svečanost povodom 40. godišnjice osnivanja Crkvenog udruženja žena u Lavertonu. Pored Julke Blatnjicki, iz Pivnica su u Australiju putovale Miluška Belanji, Ana Bolehradska i Jarmila Čobrda.

Putovanje avionom od Beograda do Melburna trajalo je 24 sata, a za vreme leta Julka je sa stjuardesama komunicirala rukama.S obzirom na to da je putovala u slovačkoj narodnoj nošnji, koju i inače nosi, nije mogla da zakopča sigurnosni pojas, pa su morali da joj donesu dodatak – sa osmehom prepričava svoje doživljaje sa početka putovanja.

U Australiji je bila smeštena kod porodice Zuzke Kolar, ali upoznala je mnoge slovačke porodice kod kojih je odlazila u posetu. Seća se Miluške Zaovnajski, Mihala Činčuraka koji je vodio u ribolov, Zuzke Zelenak koja je u svoje slobodno vreme vodila na razne izlete, Zuzke Belanji, Juraja i Ane Belanji, Zuzke Šimon, Jozefa Mađara, Katarine Adamek, Štefana i Zuzke Tot, Mihala Butaša, Anke Butaš, Branke Dovitendi, Juraja i Katarine Pavlov kod kojih je putovala čak 500 km. Svi spomenuti su je srdačno ugostili u svojim domovima i ona im je na tome veoma zahvalna.

Posetila je Luteranski park, gde je videla divan vodopad, svetionik smešten u zalivu, a pored toga je i lovila ribu. Boravila je u raznim kućama za odmor. U Wildlife parku je videla razne životinje kao što su kenguri, koale, paunovi. Svake nedelje odlazila je u crkvu, a na Cvetnu nedelju učestvovala je u glavnoj proslavi. U Australiji je proslavila svoj 70. rođendan i kaže da je po prvi put neko napravio tortu za nju.

Utisak na nju ostavila je i poseta voćnjaku u kome svako može da nabere koje i koliko voća želi i na izlasku plati određenu sumu. Uživala je u pogledu na Dvanest apostola, odnosno stene štrčeće iz mora koje su nastale erozijom, a uz pomoć Južnog okeana. Jedna stena je srušena i mnogi tvrde da je to Juda.

Pogledaj: Poljubim svaki cvet, kad mi procveta

Za vreme svog boravka u Australiji, obišla je i Melburn i divila se mnogim neboderima. U zgradi koja ima 85. spratova, sa 83. sprata uživala je u pogledu na grad, a kaže da se sa te visine vidi i teren gde se održava Australian Open. Rekla nam je da joj je odgovarao vazduh pored okeana i eukaliptusa i davao joj je snagu. Obišla je Stari grad, bila na raznim zabavama i proslavama, čak je posetila i kazino i osvojila šaku dolara.

Otkada se vratila kući u Pivnice, Julka oduševljeno prepričava svoje doživljaje sa putovanja i kako kaže, još uvek nije sve ispričala, toliko divnih stvari je tamo videla i doživela. Ostala je u kontaktu sa ljudima kod kojih je boravila i koje je upoznala tokom svoje posete Australiji, a povremeno se čuju i telefonom.

 


,, Ja pôjdem do tej Austrálie…“

Julka Blatnická z Pivnice po celý svoj život chodievala do poľa, ťažko pracovala, len aby vyškolila svojich dvoch synov. Príležitosť cestovať nikdy vlastne nemala. Medzičasom ostala sama,synovia si založili rodiny, manžel umrel. Teraz riadne odchádza do kostola. Ked´ raz v nedeľu pán farár Ján Záhorec vyhlásil, že sa plánuje cesta do Austrálie, Julka si pomyslela: ,,Ja do tej Austrálie pôjdem“ A tak bolo.

V Melbourne pobudla celý mesiac, od 29. februára do 31. marca 2016. Na ďalekú cestu sa vybraly štrnásti evanjelici zo slovenských dedín v Srbsku a pätnásti zo Slovenska, ktorí prijali pozvanie na cirkevnú slávnosť z príležitosti 40. výročia založenia Oltárneho krúžku žien v Lavertone. Okrem Julki Blatnickej z Pivnice do Austrálie cestovali Miluška Belániová, Anna Bolehradská a Jarmila Čobrdová.

Cesta lietadlom od Belehradu do Melbournu trvala 24 hodín a počas letu Julka Blatnická sa s letuškami dorozumievala rukami. Ked´že mala oblečený slovenský kroj a nepodarilo sa jej zapnúť bezpečnostný pás, museli jej priniesť dodatok, s úsmevom spomína svoje prvé zážitky z cesty.

Po príchode do Austrálie ubytovanie mala u Zuzke Kolárovej, ale zoznámila sa s mnohými slovenskými rodinami, ktoré ju povolali na návštevu a k obedu. Tak si spomína na Milušku Zaovnajskú, Michala Činčuráka, ktorý ju odviedol loviť ryby, Zuzku Zelenákovú, ktorá ju vo voľnom čase zaviedla na rôzne výlety, Zuzku Belaňová, Juraja a Annu Belaňovcov, Zuzku Šimonovú, Jozefa Maďara, Katarínu Adámekovú, Štefana a Zuzku Totovcov, Michala Butáša, Anku Butášovú, Branku Dovitendi a Juraja a Katarínu Pavlovovcov, ku ktorým cestovala až 500 km. Všetci uvedení ju srdečne prijali do svojho domu, za čo im je povďačná.

Navštívila Luteránsky park, kde videla krásny vodopád, maják umiestnený v zálive a k tomu lovila ryby. Pobudla na viacerých rodinných chatách. Vo Widlife parku videla rôzne zvieratá, napr. klokany, koaly, pávy. Každú nedelu odchádzala do kostola a na Kvetnú nedeľu sa zúčastnila na hlavnej oslave. Tam oslávila svoje 70. narodeniny a prvykrát k narodeninám dostala tortu.

Zapôsobila na ňu návšteva ovocného sadu, v ktorom si každý môže naoberať ovocie, aké a koľko chce, za ktoré potom na východe zaplatí stanovenú cenu. Kochala sa v pohľade na Dvanásť apoštolov, čiže z mora vyčnievajúce skaly, ktoré vznikli eroziou a za pomoci Južného oceánu. Jeden je zbúraný a mnohý tvrdia, že je to Judáš.

Počas pobytu obišla aj samotné mesto Melbourne a obdivovala mnohé mrakodrapy. V budove, ktorá ma 85 poschodí, sa z 83. poschodia kochala v pohľade na mesto. Z tej výšky bolo vidieť aj terén, kde sa odohráva Australian Open. Hovorí, že jej prospieval vzduch pri okeáne a eukalyptusoch, že jej dodával silu. Navštívila i staré mesto,bola na rôznych zábavách, oslavách, dokonca aj v kazíne, kde, ako hovorí, vyhrala za hrsť dolárov.

Odkedy sa vrátila domov da Pivnice, Julka nadšene rozpráva svoje zážitky z cesty a ešte stale ich vraj nemôže vyrozpávať,toľko toho krásneho videla a zažila. Zostala však v kontakte s ľuďmi, s ktorými sa počas pobytu v Austrálii zoznámila, a občas si aj zatelefonujú.



IZVORHlas ľudu (Autor teksta: Anna Čásarová; prevod: Viera Činčurak Đorđević)
PODELI
Prethodni tekstVraćanje u prošlost: Održan peti susret Citroen vozila
Sledeći tekstTradicija i multietičnost: Održano Vojvođansko venčanje

1 KOMENTAR

POSTAVI ODGOVOR

Please enter your comment!
Please enter your name here