Postoji li recept za dugovečnost?
Za Zuzanu Činčurak iz Pivnica čula sam sasvim slučajno u jednom razgovoru o lekovitim biljkama. Imam iskustva u alternativnom lečenju i poželela sam da je upoznam. Najavila sam svoju posetu, a ona je to prihvatila sa oduševljenjem. Dočekala me je sa širokim osmehom kojim me je odmah osvojila. Istog časa sam osetila da joj drago što sam tu i oduševila me je i pre nego što je progovorila.
Zuzana Činčurak ima 92 i po godine. Onih pola je, uz osmeh, posebno naglasila
Kada je vidite, prvo što ugledate upravo je taj osmeh i dobronamernost koja se vidi na njenom licu. Nasmejana je, pozitivna i prijatna, zrači zadovoljstvom, spokojnošću i mudrošću. Da li tokom jedne posete možemo saznati sve što bismo hteli o nekome ko ima toliko životnog iskustva?
„Svaki moj dan započne i završi molitvom. Zahvalna sam Bogu što sam doživela ovoliko godina, prva u svojoj porodici. Imam dva sina, dva unuka, jednu unuku i dva praunuka.“ – lice joj se još više ozarilo dok priča o njima. „Mlađji sin koji živi u Novom Sadu, nazove me svako jutro u 7h, pre nego što ode na posao, da čuje da li je sve u redu. Veoma sam srećna što nisam nikome na teretu, što još uvek mogu koliko toliko da se brinem o sebi. Deca mi skuvaju, pospremaju i operu, a sve drugo još mogu sama. Radim i u bašti i grde me ponekad zbog toga, ali meni je to zadovoljstvo i kažem im da ću prestati kada više ne budem mogla.“
[wonderplugin_slider id=21]
Pored zeleni, salate i paradajza, Zuzana u bašti ima i cveće, odnosno lekovito bilje i za svaku od tih biljaka zna latinski naziv
„Imam osam vrsti jagoda, maline i breskve. Ovog proleća posadila sam još pet stabljika bresaka i jednu jabuku. Sve se primilo.“ – dodaje sa zadovoljstvom.
U razgovoru, Zuzana se prisetila svog detinjstva, igara kojih su se u to vreme deca igrala i svoje prve baštice koju joj je majka napravila kada je imala pet godina.
„ Tada sam naučila kako se nešto sadi i tada sam zavolela cveće, a ta ljubav traje ceo moj život. I kasnije u životu uvek me je radovalo kada neko vidi moju baštu i divi joj se, onda svaki uložen trud pričinjava još veće zadovoljstvo. „
Pričala je o svojoj mladosti, o tome kako su mladi nekada „sedeli pod prozorom“, zimi išli na prelo, ponekad na igranku, mada, kako kaže, toga nije bilo puno, jer je počeo rat i okupljanja nisu bila često dozvoljena. Udala se, a nakon samo godinu dana suprug je regrutovan u vojsku i bio je odsutan više od četiri godine. Nakon rata dobili su decu. Iako potiče iz dobrostojeće porodice, Zuzana kaže da su posle rata svi živeli bedno, jer je mnogima nakon rata oduzeta zemlja. Naporno su radili da ponovo steknu nešto svoje.
„Svašta sam u životu preživela. U dane kada je već bilo toplo i ranije sviće, ujutru čim bi prošlo tri sata, već sam bila u bašti sa motikom, sve do 5h. Onda je trebalo nahraniti guske, patke, kokoške, a mi smo imali i po sto komada nosilja, pomusti krave, obaviti mlekaru, spremiti doručak, ispratiti decu u školu, a supruga, koji je do tada namirio stoku i svinje, na njivu. U osam sati sam bila već za šivaćom mašinom. Devojke sam učila da šiju i vezu na mašini i kada bi one došle kod mene u 8h, svež hleb je već bio izvađen iz peći.“
Majka je Zuzanu naučila da šije i veze na mašini za svoje potrebe
Ona kaže da joj je zahvalna na tome, jer je mogla i mnoge druge žene i devojke da nauči da šiju, a uz to je puno šila i po porudžbini, pa je na taj način značajno doprinosila kućnom budžetu.
„Šila sam narodne nošnje, za neveste i sve za decu. Vezla sam na mašini čaršave, jastučnice, peškire, „kuvarice“. Učestvovala sam na raznim izložbama i bila nagrađivana. Bila sam aktivna i na društvenom polju. Bila sam delegat u Opštini, porotnik u sudu, član školskog odbora, bila sam predsednica Udruženja žena,… 2014 godine Aktiv žena dodelio mi je zahvalnicu za moju saradnju i aktivnost u udruženju. Kada sam napunila 90 godina pisali su o meni u novinama, a posetila me je i televizija RTV. Drago mi je što me žene iz udruženja povremeno posete. Veoma sam srećna i radujem se svakoj poseti. Osim moje porodice, rodbine, komšija, povremeno me obiđu i žene iz crkve, a i sveštenik. U crkvu više ne idem, ali drago mi je što sa njima mogu da otpevam poneku duhovnu pesmu.“
Pored uobičajenih kućnih poslova koje je obavljala ceo život, Zuzana Činčurak već dvadeset godina gaji lekovite biljke. Neke od njih suši za čajeve, od nekih pravi lekovite masti i meleme, pravi kantarionovo ulje. Na ovaj način pomaže kod raznih oboljenja kao što su Štitna žlezda , povišen nivo šećera, rane, ožiljci, ojedi, kašalj, grlobolja, perut, ispucale pete,… Pomogla je mnogim ljudima u našoj zemlji i u inostranstvu, a sa mnogima je i ostala u kontaktu. Želela je svoje znanje i iskustvo u ovoj oblasti da prenese i drugima, na sličan način kako je to njoj preneseno. Žao joj je što, iako je „obučila“ oko četrdesetak žena, ni jedna to ne radi na takav način kako bi, po njenom mišljenju, to trebalo da se radi.
„Smatram da je ovo na neki način dar,mene su ovo naučili i preneli mi. Mislim da kada nešto znamo treba to nesebično da podelimo sa drugima. Žao mi je što ni jedna od žena kojima sam svoje znanje i iskustvo prenela, ne radi to na taj način. One naprave nešto za sebe, mislim da ne pomažu i ne prenose to drugima. Neke su i nakon što sam ih obučila došle opet kod mene po lek.“
Suprug joj je preminuo pre jedanaest godina, u braku su proveli šezdeset tri godine, a o njihovom zajedničkom životu kaže: „Lepo smo živeli. Uvek smo slušali jedno drugo i bili smo zadovoljni svojim životom. U porodici smo se svi međusobno voleli i poštovali i zajedno smo proživljavali i lepe i teške trenutke. Najvažnija je ljubav prema bližnjima, a i svim ostalim ljudima. Puno smo radili, radne navike smo stekli od svojih roditelja, a i mi smo ih preneli na svoju decu.“
Šta biste danas poručili mladim ljudima?
„Samo vera u Boga. Miran život i neka se uzdaju u Boga, onda će sve biti dobro, On će se za sve pobrinuti. Svakoj domaćici koja ima mogućnost, posavetovala bih da sadi baštu i na taj način se pobrine za svoju porodicu. To je jedini način da uvek ima sve zdravo i da zna šta im je spremila. Ja nikada ništa nisam kupovala.“
Vreme sa Zuzanom je veoma brzo prošlo. Na odlasku sam joj rekla da ću je još nekada posetiti. Sigurna sam da nismo iscrpile sve teme, a isto tako sam sigurna da imam odgovore na pitanja koja sam postavila na početku. Da li se tokom jedne posete osobi sa ovako bogatnim životnim iskustvom može saznati sve? Da li postoji recept za dugovečnost?
Suštinu znamo. Vera u Boga, ljubav , rad, pozitivne misli, dobra dela, zahvalnost.
Existuje recept pre dlhovekosť?
O Zuzane Činčurákovej počula som celkom náhodou v jednom rozhovore o liečivých bylinkách. Poneváč mám skusenosť s alternatívnym spôsobom liečby, chcela som sa s ňou zoznámiť. Oznámila som jej, že prídem na návštevu a ona to prijala s nadšením. Privítala ma s krásnym úsmevom na tvári, ktorým ma osnila. Vycítila som, že sa potešila návšteve a bola mi sympatická na prvý pohľad.
Zuzana Činčuráková má 92 a pol roka. Tú polovice roka, s úsmevom, zvlášť zdôraznila
Ked´ ju vidíte, prvé čo si všimnete je práve ten úsmev a dobrota, ktorá vyžaruje z jej tvári. Nasmiata je, pozitívna a príjemná, žiari spokojnosťou a múdrosťou. Môžeme počas jednej návštevy zistiť všetko to čo by sme chceli od niekoho kto má toľko životnej skúsenosti?
„Každý môj deň sa začína a končí s modlitbou. Vd´ačná som Pánu Bohu, že som sa dožila takého vysokého veu ako prvá v našej rodine. Mám dvoch synov, dvoch vnukov, jednu vnučku a dvoch pravnukov.“ – tvár jej ešte väčšmí žiari ked´ ich spomenie. „Mladší syn, ktorý žije v Novom Sade, zavolá mi každé ráno o 7h, skôr než odíde do práce, aby sa ma spýtal či je všetko v poriadku. Velmi som šťastná, že nikomu nie som na obtiaž a že sa ešte stale môžem ako tak o seba postarať. Deti mi uvaria, pospremajú a operú a ostatné ešte môžem sama. Chodím aj do záhrady, často ma kvôli tomu aj pokarhajú, ale ja hovorím, že prestanem ked´ už nebudem môsť.“
Okrem zeleniny, šalátu a paradajok, Zuzana v záhrade má aj kvety, presnejšie, liečivé bylinky a vie latinský názov každej z nich
„Mám osem druhov jahôd, maliny a broskyne. Na jar som posadila päť stebiel broskýň a jednu jabloň. Všetky sa prijali.“ – hovorí spokojne.
V rozhovore si Zuzana spomenúla na svoje detstvo a hry, ktoré deti v tom čase hráli, ako aj na svoju prvú záhradôčku, ktorú jej spravila matka ked´ Zuzana mala päť rokov.
„Vtedy som sa naučila ako sa sadí, práve vtedy sa zrodila moja láska ku kvetom, ktorá trvá dodnes. Aj neskoršie v živote som sa tešila ked´ sa niekto prišiel pozrieť na moju záhradu a obdivoval ju. Vtedy každé úsilie spôsobí ešte väčšiu spokojnosť.“
Rozprávala o svojej mladosti, o tom ako mladí kedysi sedávali pod oknom, v zime šli na priadky a na tanec, ale ako vraví, bolo to zriedkavo, začala vojna a také stretávanie nebolo často dovolené. Vydala sa a o rok bol manžel regrutovaný na vojnu, nebol doma viac ako štyry roky. Po vojne sa im narodili deti. Aj ked´ pochádza z gazdovskej rodiny, Zuzana hovorí, že po vojne všetci žili biedne, lebo mnohým po vojne boli odobrané pozemky.Ťažko pracovali, aby znova získaly niečo svoje.
„Všeličo som v živote prežila. V dňoch ked´ už bolo teplo a včašie svitalo, o tretej ráno som už s motykou bola v záhrade, do piatej. Potom bolo potrebné nakŕmiť husy, kačice, sliepky, a my sme mali aj do 100 kusov sliepok, podojiť kravy, odniesť mlieko do mliekárni, prichystať raňajky, vyprevadiť deti do školy a manžela, ktorý dovtedy nakŕmil dobytok a svine, do poľa. O ôsmej som už sedela pri šijacom stroji. Učila som dievčence šiť a „necuvať“ a o ôsmej, ked´ prišli ku mne, chlieb už bol vybraný z pece.“
Matka Zuzanu naučila šiť a vyšívať na šijacom stroji pre svoje potreby
Ona jej je na tom vd´ačná, lebo mohla aj druhé ženy a dievky tomu naučiť, popri tom šila aj na objednávku a tým spôsobom vo veľkej miere prispievala domácemu rozpočtu.
„Šila som kroje, pre mladé nevesty a všetko pre deti. Vyšívala som na stroji posteľnú bielizeň, uteráky, „kuchárky“. Zúčastňovala som sa na výstavách a bola som viackrát za to aj odmenená. Aktívna som bola aj v spoločenskom živote. Bola som odborník v Obci, porotca v súde, členkov školského odboru, predsedníčkou Združenia žien,… V 2014 roku Združenie žien mi darovalo pod´akovanie pre súčinnosť a aktivitu v združení. Ked´ som naplnila 90 rokov písali o mne noviny a navštívila ma aj televízia RTV. Som rada, že ma ženy zo združenia občas navštívia. Veľmi sa poteším každej návšteve. Okrem mojej rodiny, známych a susedov niekedy ma navštívia aj ženy zo Ženského oltárneho krúžku a aj pán farár. Do kostola už nechodievam a rada som,že si s nimi môžem zaspievať duchovné piesne.“
Okrem bežných domácich poviností, Zuzana Činčuráková už dvadsať rokov pestuje liečivé bylinky. Nietoré z nich suší na čaj, z iných robý liečivé maste alebo olej. Týmto spôsobom pomáha pri rôznych ochoreniach, ako sú šťítna žliaza, zvýšená hladina cukru, rany, jazvy, zaparenie, kašeľ, bolesti hrdla, lupiny, vypukané päty,… Pomôhla mnohým ľudom v našej zemy aj v zahraničí a s mnohými z nich zostala v kontakte. Svoje vedomosti a skúsenosti v tejto oblasti chcela preniesť aj iným, na podobný spôsob ako to bolo prenesené jej. Mrzí ju, že aj ked´ naučila asi štyrydsať žien, myslí si, že ani jedna to nerobý takým spôsobom, ako by sa to podľa jej mienky malo robyť.
„Považujem, to za dar, a ked´ niečo vieme, nemáme byť sebecký, ale máme sa o to deliť s inými. Mrzí ma to, že ani jedna z tých, ktorým som svoje vedomosti a skúsenosti preniesla, nerobý to takým spôsobom. Ony urobia niečo pre seba, ale myslím si, že nepomáhaju a neprenášjú to iným. Niektoré, aj ked´ som ich poučila prišli znovu ku mne pre liek.“
Manžel jej umrel pred jedenástimi rokmi, spolu žili 63 rokov. O ich spoločnom živote Zuzana hovorí: „Pekne sme žili. Vždy sme počúvali jeden druhého a boli sme spokojní so svojim životom.V rodine sme sa všetci navzájom mali radi a uctievali sme sa. Spolu sme prežívali aj pekné aj ťažké chvíle. Najdôležitejšia je láska k blížnym a k všetkým ľud´om. Veľa a ťažko sme pracovali, svoje pracovné návyky zdedili sme po naších rodičoch a tomu sme naučili aj naše deti.“
Čo by ste vy dnes odkázali mladým?
„Len viera v Pána. Pokojný život a nech sa spoľahnú na Boha, potom všetko bude dobre, On všetko vyrieši. Každej domácej by som poradila, ak má možnosť, aby si vysadila záhradu. To je jediný spôsob, aby vždy mala všetko zdravé a aby vedela čo prichystala pre svoju rodinu. Ja som nikdy nič nekupovala.“
So Zuzanou čas veľmi rýchlo plynie. Pri odchode som jej sľúbila, že ju ešte niekedy navštívim. Som si istá, že sme nevyčerpali všetký témy. Taktiež som si istá, že mám odpovede na otázky, ktoré som sa opýtala na začiatku. Možné je počas jednej návštevy niekoho s takou bohatou životnou skúsenosťou zistiť všetko čo by sme chceli? Existuje recept pre dlhodobosť?
Podstatu vieme. Viera v Boha, láska, pracovitosť, pokojný život, dobré skutky, vd´ačnosť.
