Horlivý strážca spomienok / Marljivi čuvar sećanja

0
1222
V minulom roku 2016 Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade organizoval konkurz týkajúci sa výberu najlepších starých fotograií na tému práca. Koncom októbra toho roku na základe rozhodnutia odbornej poroty boli tým najlepším udelené odmeny. Dve prvé odmeny získali naša spoluobčianka Anna Kucháriková z Vojlovice a Ján Guba z báčskej dediny Pivnica. Pán Guba je už celé desaťročia veľmi aktívny vo svojej dedine, ktorá má okolo 3300 obyvateľov, z toho približne 2300 Slovákov.

Pán Guba, na úvod nám tak skrátka povedzte niečo o sebe.

– Mám 75 rokov. Som dôchodca a povolaním som zámočník. Najprv som pracoval v pivnickom mlyne, potom v poľnohospodárskom družstve, neskôr v mliekarni Pivnica, a na konci v ZŠ 15. októbra, ako kurič. Remeslu som sa najprv učil v Subotici, a potom v továrni Istra Kula, kde som aj úspešne ukončil tretí ročník remesla. Do Kuly som odišiel, lebo som aktívne hral futbal. Neskôr som hral futbal v Pivnici a tu som skončil športovú kariéru v roku 1965.

Kde sa vzala Vaša láska k fotograii?

– Fotograiou som sa začal zaoberať ešte na základnej škole v Pivnici. Lásku k tomu umeniu a remeslu mi vštepil môj učiteľ Emil Klobušický, ktorý bol aj prvým fotografom Matice slovenskej v Juhoslávii. Už vo veku desať rokov vedel som vyhotoviť fotograie. Pri jednej príležitosti, keď sme, ako škola, cestovali na exkurziu do Ochridu, fotil som celý zájazd. Keď som išiel do Subotice na remeslo, býval som na internáte a tam som bol členom fotosekcie.

Nagrađena fotografija Jana Gube
Fotografija iz kolekcije Jana Gube

A po ukončení vzdelávania?

– Pokračoval som vo fotografovaní zaujímavých udalostí v Pivnici: futbalové zápasy, dedinské zábavy, tance, folklórne vystúpenia a pod. Kedysi v roku 1967/1968 bola v rámci Folklórneho spolku V pivnickom poli založená fotosekcia a na začiatku používala moje príslušenstvo. Ja som jedným zo zakladateľov Folklórneho spolku a, samozrejme, sekcie. V
spolku som bol najprv fotografom. Fotografoval som všetko do r. 1975, 1980 a potom som
prestal, lebo sa mi pokazil aparát. Súčasťou vedenia Folklórneho spolku som bol tridsať
rokov, do roku 1995: buď ako predseda alebo tajomník, t. j ako človek, ktorého názor a
slovo rešpektujú. Potom prišli nejaké iné časy. A začali sme 23. mája r. 1965 veľmi skromne. Mali sme jednu 500-wattovú žiarovku, jeden mikrofón a zosilňovač ručnej výroby na javisku.

Pri príležitosti udeľovania odmien v Báčskom Petrovci povedali ste mi, že zbierate staré veci.

– Áno, najviac staré fotograie, a to o dôležitých udalostiach a významných javoch v Pivnici.
Zbieram ich už cca tridsať rokov. V mojej kolekcii je viac než 2000 starých fotograií. Najstaršia pochádza z roku 1900 a na nej sú zachytení Pivničania, keď boli v Šíde. Uchovávam aj staré, tradičné slovenské kroje, ale nemám na to dostatočný priestor. Náš kultúrno-umelecký spolok má krásnu kolekciu krojov. V období rokov 1970 až 1980 som
pre Folklórny spolok zaobstaral 14 – 15 krojových súprav. Staré kroje sme, ako spolok, dostali od našich spoluobčanov a ja som na Slovensku nakupoval potrebný materiál na opravu kompletného tradičného odevu. Jedna naša stará Pivničanka bola rada, že nám môže pomôcť pri oprave a renovácii starých krojov. Okrem nášho autentického tradičného dedinského odevu, mali sme aj krojové súpravy, ktorých korene siahajú na samotné Slovensko. V určitom čase sme totižto od krajanov zo Slovenska dostali, ako vzorky, staré kroje, podľa ktorých sme si ušili nové odevy, v ktorých sme sa, ako folklórna skupina, snažili predstaviť tance z našej materskej krajiny – Slovenska.

Keďže ste, aj ako dôchodca, zaujatý poľnohospodárstvom, čím sa zaoberáte vo voľnom čase?

– Píšem o dejinách Pivnice. Veľmi sa zaujímam o genealógiu. Pivnica ma usporiadanú
kroniku. Kulpín taktiež. Ale v Silbaši či Laliti to zatiaľ neurobili. Problém je v tom, že štát
zobral staré cirkevné knihy. Vlastním všetky zachované cirkevné matriky a zápisnice Pivnice ešte od roku 1791. Zozbieral som ich vďaka nášmu niekdajšiemu kňazovi slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi Gustavovi Vladimírovi Babylonovi. Značnú časť materiálu mi zaobstarala aj dcéra, ktorá študovala dejiny v Bratislave. Píšuc svoju diplomovú prácu, chodila do archívu slovenského múzea v Martine, kde vyhľadala dokumenty o Pivnici z XIX. storočia. Všetok zozbieraný materiál (matriky, zápisnice, fotograie, mapy) som digitalizoval a usporiadal, systematizoval na počítači. Jeden známy vytvoril pre mňa špeciálny počítačový program na zadávanie a spracovanie dát o obyvateľoch Pivnice.


Prošle, 2016. godine Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka, sa sedištem u Novom Sadu, organizovao je konkurs za izbor najboljih starih fotografija na temu rada. Krajem oktobra iste godine, na osnovu odluke stručnog žirija, dodeljene su nagrade najboljima. Dve prve nagrade dobili su Ana Kuharik iz Vojlovice i Jan Guba iz bačkog sela Pivnice. Gospodin Guba je već decenijama vrlo aktivan u svom selu, koje ima oko 3.300 žitelja, a među njima je blizu 2.300 Slovaka.

 

Gospodine Guba, kaži te nam na početku nešto ukratko o sebi.

– Imam 75 godina. Penzioner sam, a po profesiji sam mašin bravar. Prvo sam radio u pivničkom mlinu, posle u zemljoradničkoj zadruzi, pa u mlekari Pivnice, a na kraju u OŠ „15. oktobar”, kao ložač. Zanat sam naj pre učio u Subotici, a zatim u fabrici „Iskra“ Kula, gde sam i uspešno završio treću godinu zanata. U Kulu sam prešao jer sam aktivno igrao fudbal. Posle sam nastavio da igram fudbal u Pivnicama i tu sam okončao sportsku karijeru 1965. godine.

Otkud vaša ljubav prema fotografiji?

– Fotografijom sam počeo da se bavim još u osnovnoj školi u Pivnicama. Ljubav prema toj umetnosti i zanatu usadio mi je moj učitelj Emil Klobušicki, koji je bio i prvi foto graf Matice slovačke u Jugoslaviji. Već sa deset godina umeo sam da pravim fotografije. Jednom prilikom, kada smo, kao škola, putovali na ekskurziju u Ohrid, ja sam fotografisao celo putovanje. Kada sam u Subotici išao na zanat, stanovao sam u internatu, a tamo sam bio član foto-sekcije.

A posle školovanja?

– Nastavio sam da fotografišem zanimljiva dešavanja u Pivnicama: fudbalske utakmice, seoske zabave, igranke, folklorne nastupe i sl. Negde 1967/1968. godine, u okviru Folklornog društva „U pivničkom polju”, osnovana je foto-sekcija i ona je u početku koristila moju opremu. Ja sam jedan od osnivača Folklornog društva i, naravno, sekcije. U društvu sam isprva bio fotograf. Fotografisao sam sve do 1975, 1980. godine i onda sam prestao jer mi se pokvario aparat. U vrhu Folklor nog društva bio sam trideset godina, do 1995: ili kao predsednik ili kao sekretar, tj. kao čovek čije se mišljenje i reč poštuju. Posle su došla neka druga vremena. A počeli smo 23. maja 1965. godine veoma skromno. Ima li smo jednu sijalicu od 500 W, jedan mikrofon i pojačalo ručne izrade na bini.

Na dodeli nagrade u Bačkom Petrovcu rekli ste mi da sakupljate stare stvari.

– Da, najviše stare fotografije, i to o važnim događajima i značajnim pojavama u Pivnicama. Skupljam ih već tridesetak godina. Moja kolekcija broji preko 2.000
starih fotografija. Najstarija potiče iz 1900. godine i na njoj su snimljeni Pivničani kada su bili u Šidu. Čuvam i stare, tradicionalne slovačke nošnje, ali nemam mnogo mesta za njih. Naš KUD ima lepu kolekciju nošnji. Između 1970. i 1980. godine obezbedio sam Folklornom društvu 14-15 kompleta nošnji. Stare nošnje smo, kao društvo, dobili od naših sugrađana, a ja sam nakupovao u Slovačkoj materijal potreban za popravku celokupne tradicionalne odeće. Jedna naša stara Pivničanka bila je srećna što može da nam pomogne u popravljanju i renoviranju starih nošnji. Pored naše autentične tradicionalne seoske odeće, imali smo i komplete nošnji koje vuku korene iz same Slovačke. Svojevremeno smo, naime, od sunarodnika iz Slovačke, dobili, kao uzorke, stare nošnje, prema kojima smo mi sašili novu odeću, u kojoj smo, kao folklorna skupina, pokušali da predstavimo plesove iz matične zemlje, Slovačke.

Pošto ste, i kao penzioner, zaokupljeni poljoprivredom, čime se bavite u slobodno vreme?

– Pišem o istoji Pivnica. Veoma me zanima genealogija. Pivnice imaju sređenu hroniku. Kulpin takođe. Ali Silbaš ili Lalić to još nisu uradili. Problem je što je država uzela stare crkvene knjige. Ja posedujem sve sačuvane crkvene matične knjige i zapisnike Pivnica još od 1791. godine. Prikupio sam ih zahvaljujući našem nekadašnjem svešteniku slovačke evangeličke a. v. crkve Gustavu Vladimiru Babilonu. Dobar deo materijala mi je obezbedila i ćerka, koja je u Bratislavi studirala istoriju. Pišući svoj master rad, odlazila je u arhiv slovačkog muzeja u Martinu, gde je pronašla dokumenta iz XIX veka o Pivnicama. Sav pri kupljeni materijal (matične knjige, zapisnike, fotografije, karte) digitalizovao sam i sredio,
sistematizovao na računaru. Jedan poznanik mi je napravio poseban računarski program za
unos i obradu podataka o stanovnicima Pivnica.

POSTAVI ODGOVOR

Please enter your comment!
Please enter your name here