Pivnica, dedina s dlhou tradíciou kultúry / Pivnice, selo sa dugom tradicijom kulture

0
1730

Pivnica, dedina s dlhou tradíciou kultúry

Kultúrny život Pivnice začína v 70. rokoch 19. storočia, keď z iniciatívy remeselníka Michala Vlčka bola založená nedeľná a večerná škola pre dospelých. Okrem doučovania v školských predmetoch pre potreby členov boli odoberané noviny Obzor, Sokol, Hlásnik a Pešťbudínske vedomosti zo Slovenska. Na začiatku 20. storočia zoznam odoberaných novín sa rozšíril o Slovenský denník, Slovenský týždenník a Dolnozemský Slovák. Zábavy organizovali členovia Vzájomnej pomocnice najmä vo fašiangovom období a prijímali do svojej spoločnosti aj potulné divadlá a kolotoče.

Ozajstný spolkový život sa rozprúdil príchodom učiteľa Miloša Janošku do Pivnice v roku 1904, ktorý založil Spolok evanjelických mužov a mladíkov. Spolok pôsobil veľmi krátko, lebo jeho predseda farár Ján Horvát nemal záujem na jeho zachovaní. V období pôsobenia mal asi 40 členov a znovu s prácou začal na iniciatívu učiteľa Pavla Juríčeka v roku 1910. Učiteľ Michal Kňazovic rozvíril kultúrnu hladinu v Pivnici tým, že svoju lásku k rozprávačstvu a divadelníctvu preniesol na mnohých pivnických učiteľov a mládež. Nacvičil prvé divadelné predstavenie v Pivnici, ktoré malo premiéru 2. mája 1909. Zahrali Svedomie od Terézie Vansovej, a tým učarili domácemu obyvateľstvu, ktoré už sto rokov sleduje a podporuje divadelnú činnosť. Režisérmi divadelných predstavení boli predovšetkým učitelia a hrávali sa známe divadelné predlohy slovenských autorov. V medzivojnovom období divadlá režírovali: Pavel Žihlavský, Štefan Durgala, Michal Šuster, Michal Kyseľa, Pavel Lamoš. Divadelníci tesne po prvej vojne nepôsobili samostatne, ale v rámcoch Slovenského spevokolu a od roku 1922 v rámcoch Sokolskej jednoty. V rámci Sokolskej jednoty v tomto období pôsobila tiež obecná knižnica. Počas každého divadelného predstavenia sa konali finančné zbierky pre zlepšenie a podporu národnej činnosti. Po založení Miestneho odboru Matice slovenskej v Pivnici, divadelná odbočka pôsobila pod jej plášťom. Predstavenia sa pravidelne hrávali v hostinci Karolíny Činčurákovej. Pivničania ju z lásky volali teta Linka. Po každom predstavení bola tanečná zábava. Počas druhej svetovej vojny divadelníci neprestali s činnosťou. Svojimi hrami sa usilovali povzbudiť a odpútať myšlienky obyvateľstva od hrôz vojny. Získané peňažne prostriedky sa využívali nielen na podporu národnej činnosti, ale postupne aj pre podporu športových podujatí. Postupne sa to stane zvykom. Divadelníci hrávali divadlá v prospech rôznych športových klubov, a tým zabezpečovali nevyhnutné finančné prostriedky na ich činnosť. Pivničania svoje predstavenia nehrávali iba doma, ale aj v ostatných slovenských osadách.

Divadelné predstavenia sa po druhej svetovej vojne pravidelne usporadúvali v hostinci u teta Linky a pod plášťom pivnického MOMS-u. Hrávali sa pri rôznych príležitostiach a predovšetkým v dňoch štátnych sviatkov. Divadelníci sa zúčastňovali aj rôznych súťaži, niektoré boli organizované aj v Pivnici. Po zániku Matice slovenskej divadelníci pôsobili v rámci KOS Ľudovíta Štúra. Niektoré roky boli prajné divadelníckym ochotníkom, iné zasa menej. Postupne začali hrávať hry domáceho pivnického autora Janka Čemana. Z jeho pera ako prvú zahrali drámu Zuzka Čaranová. Réžiu divadelných predstavení po vojne mal prevažne na starosti Štefan Durgala a Emil Klobušický. Hercami boli členovia učiteľského kolektívu, remeselníci, obchodníci a roľníci, ktorým učarila bohyňa Thália.

Zlomovým rokom v dejinách osady a kultúrneho života bol rok 1957. V tomto roku Pivnica sa dostala pod správu báčskopalanskej obce, aj napriek tomu, že obyvateľstvo hlasovalo pre inú obec. Pod nátlakom vrchností slovenský KOS Ľudovíta Štúra a srbský KUS Vuka Karadžića sa zjednotili. Nový spolok dostal meno Kultúrno- osvetový spolok Pivnica. V rámci tohto spolku pôsobili nasledovné odbočky: divadelná, tanečná, spevácka, hudobná, filmová, šachová a ľudová univerzita. Nevyhnutné finančné prostriedky mali dostávať z obecného rozpočtu. Režisérmi divadelných predstavení boli mladí učitelia: Anna Dingová, Štefan Dinga a Miloslav Valent. Anna Dingová nacvičovala aj tanečnú odbočku. Koncom päťdesiatych rokov kultúrna činnosť sa dostáva do nových priestorov, ktoré boli majetkom Spolku pre telovýchovu- Partizán. V týchto priestoroch sa počas víkendu organizovali tanečné zábavy, súťaže populárnych dobových piesní, humoristické večierky, atď. Organizátorom bol miestny výbor Ľudovej mládeže, ktorí postupne preberal činnosť KOS- Pivnica a priprával pôdu na vznik súboru V pivnickom poli.

Mládežnícky folklórny súbor „V pivnickom poli“ bol založený v roku 1965 a pôsobí aj v súčasnosti. Od samotného začiatku sa mládež v rámci súboru venovala ľudovému tancu, spevu,  divadelníctvu, fotografii. V roku 1969 sa stal nositeľom uznania obce Báčska Palanka – Októbrovej ceny. Nasledoval ďalší rozvoj činností takže FS V pivnickom poli prerástol na SKUS Pivnica. V rámci spolku sa pokračovalo v dobrej divadelnej tradícii. Nacvičovali sa divadelné predlohy, ktoré získali pozoruhodné ocenenia. Okrem Anny Dingovej réžiu na starosti mali: Juliana Baďurová, Zuzana Tárnociová, Kornélia Macková a Elena Rumanová. So svojimi predstaveniami zúčastňovali sa pravidelne prehliadky Slovenských ochotníckych divadiel a získali aj viaceré ocenenia. Vzhľadom nato, že SKUS Pivnica nadviazal spoluprácu s Ústavom pre zahraničných Slovákov v Bratislave do Pivnice chodievali ochotníci, divadelníci a folkloristi z rôznych kútov Slovenska. Ako prvý do Pivnice zavítali profesionálny divadelníci z divadla Jonáša Záborského z Prešova, potom divadelníci z Trnavy, atď. Medzi úspešné divadelné predstavenia patrili: Denník Anny Frankovej, Hamlet v dedinke Dolná Mrduša a samozrejme do divadelnej predlohy spracovaná pivnická svadba. Posledným nacvičeným divadlom v rámci SKUS-u Pivnica bola predloha Trúchliaci pozostalí. Divadelná tvorba v rámci spolku vyschla, ale pokračovalo sa s organizovaním pohostinných vystúpení.

V rámci SKUS- Pivnica najpočetnejšia a najúspešnejšia zložka bola tanečná a spevácka. Spolok mal vlastný ľudový orchester, ktorý sprevádzal spevákov a tanečníkov doma i v zahraničí. Pivničania si ďakujúc spolku zachovali svoje tance, piesne, zvyky, obyčaje a kroj, odlišné od ostatných slovenských osád vo Vojvodine. Pivnická „zberanka“, účes na pútec a čardášové tance “na jednu nohu“ sa stali symbolom a hrdosťou FS V pivnickom poli. Folklórny súbor V pivnickom poli každoročne organizoval vystúpenia svojich zložiek, ale aj pohostinné vystúpenia iných folklórnych súborov zo slovenských a srbských osád. Zúčastnil sa pokrajinskej prehliadky hudobných spolkov Vojvodiny v Rume (1967 a 1968) Organizoval zónové prehliadky folklóru a v roku 1969 po takejto prehliadke na spoločnom posedení bola daná iniciatíva na organizovanie prehliadky slovenských ochotníckych tanečno-speváckych súborov – teraz festival Tancuj – Tancuj. V tom období počal brať účasť na prehliadke „Báčka v tanci“ v Bajmoku a dlhé roky patril k riadnym účastníkom tejto manifestácie. Ako predstaviteľ svojej obce účinkoval na medziobecných prehliadkach, tiež na celovojvodinskej vo Vršci.

Najvzácnejšie pre Pivničanov boli návštevy folklórnych súborov zo Slovenska: Očovan z Očovej, Liptov z Ružomberka, Partizán zo Slov. Ľupče – B. Bystrica,  Marína zo Zvolena, Ekonóm z Bratislavy, Kopaničiar z Myjavy, atď. Ďakujúc spolupráci s Ústavom pre zahraničných Slovákov do Pivnice prišli aj mnohý odborníci z oblasti folkloristiky a etnológie na výskum. Medzi prvými do Pivnice prišiel PhDr. Ladislav Leng CSc., ktorý odborne sa venoval pivnickým hudobníkom a ľudovým piesňam. Albín Littva, bývalí profesionálny tanečník SĽUK-u a potom choreograf a umelecký vedúci FS Ekonóm (Bratislava), pivnických tanečníkov naučil tance z územia Slovenska.

Pivničania prvý krát pobudli na Slovensku v Prešove a Očovej a druhý krát v Trnave a okolí v roku 1969. Počas pobytu v Očovej bol nakrútený dokumentárny film pre potreby výskumu SAV v Bratislave. Zúčastnili sa v Martine osláv výročia Matice slovenskej v rokoch 1970 a 1973. Znova bol sfilmovaný tanečný repertoár spolku, ale na smútok všetkých spolkárov k filmu sa nateraz nedopracovali. Doma sa pravidelné zúčastňovali obecných, zónových a republikových prehliadok. Účinkovali v programoch „Smederevská jeseň“ v Smedereve (1970), na „Májových stretnutiach“ v Dimitrovgrade (1971 a 1986), na festivale ľudového umenia v Leskovci (1973), „Dužijanci“ v Subotici (1974), „Vinkovačke jeseni“ Vinkovci (1974). V istom roku navštívili Tisovec a okolie.

Korunnou úspechu v tom období bolo organizovanie vysielania pre TV Belehrad Vedomosti – bohatstvo v roku 1974. Po úspešnom vystúpení doma, spolok získal právo účasti v záverečnom programe tohto seriálu, ktorým bola poverená osada Pačír. V programoch istého seriálu FS V pivnickom poli účinkoval tiež v roku 1975. Bol hosťom v Mladenove a potom účinkoval na záverečnom programe v dedinke Gornji Matejevac pri Niši.

Z príležitosti tohto seriálu, ktorý mal súťažný ráz, národopisná odbočka spolku usporiadala vydarenú výstavu z asi 1500 exponátov – odevu a predmetov z minulosti Slovákov v Pivnici. Značná časť exponátov zostala na opatrovanie v spolku.

Svojim programom prispel slávnostného dávania do prevádzky mostu na Dunaji medzi Báčskou Palankou a Ilokom 19. mája 1974.

Po úspešnej organizácii prehliadky „Tanečno speváckych a hudobných súborov“, teraz festival Tancuj, Tancuj – 1975 pribudli ďalšie podujatia. Folklórny súbor Liptov z Ružomberka po prvý krát navštívil Pivnicu v roku 1976. V tom období FS V pivnickom poli najväčší dôraz kládol na celovečerné programy, ktorými navštevoval najmä slovenské osady a často krát zavítal aj do iných prostredí.

Po úspešnej účasti na festivale Tancuj, Tancuj v Šíde, SKUS Pivnica bral účasť na Detvianských folklórnych slávnostiach v roku 1986. Počas pobytu na Slovensku spolok mal niekoľko výmenných koncertov pre FS Ekonóm z Bratislavy.

Po obnovení činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii a organizovaní Slovenských národných slávností tanečníci sa každoročne zúčastňujú galakoncertov. V prvých dvoch rokoch sa predstavili choreografiami pivnickej svadby. Na prvých slávnostiach do tanca zapojili aj deti a postupne založili Detský folklórny súbor Ratolesť, ktorý každoročne účinkuje na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána.


Pivnice, selo sa dugom tradicijom kulture

Kulturni život Pivnica počinje u 60-tim godinama 19. veka, kada je inicijativom zanatlije Mihala Vlčka osnovana nedeljna i večernja škola za odrasle. Osim dopunske nastave školskih predmeta, za potrebe članova bile su odobrene novine Obzor, Sokol, Hlasnik i Peštbudinske vedomosti (znanje) iz Slovačke. Početkom 20. veka spisak odobrenih novina se proširio za Slovački dnevnik, Slovački nedeljnik i Dolnozemski slovak. Zabave su organizovali članovi Uzajamne pomoći, naročito u vreme poklada i primali su u svoje društvo i nomadska pozorišta.

Istinski društveni život započeo je dolaskom učitelja Miloša Janoška u Pivnice 1904. godine kada je osnovao Društvo evangeličkih muškaraca i mladića. Društvo je delovalo vrlo kratko, jer predsednik društva, sveštenik Jan Horvat, nije bio zaineresovan za njihov opstanak. U vreme svog delovanja, društvo je imalo oko 40 članova, a sa radom je nastavilo dolaskom učitelja Pavla Juršeka 1910.

Učitelj Mihal Knjazovic podržao je kulturni život u Pivnicama time što je svoju ljubav prema pripovedanju i pozorištu preneo na mnoge pivničke učitelje i omladinu. Uvežbao je prvu pozorišnu predstavu u Pivnicama koja je imala premijeru 02. maja 1909. Odigrali su Svedomie (Savest) od Terezije Vans i time su očarali domaće stanovništvo koje već više od sto godina prati i podržava pozorišnu delatnost. Režiseri pozorišnih predstava bili su pre svega učitelji, a igrale su se pozorišne predstave slovačkih autora. U međuratnom periodu predstave su režirali Pavel Žihlavski, Štefan Durgala, Mihal Šuster, Mihal Kiselja, Pavel Lamoš. Nakon prvog svetskog rata članovi pozorišta nisu delovali samostalno, već u okviru Slovačkog hora, a od 1922 u okviru Sokolskog jedinstva. U ovom periodu je u okviru Sokolskog jedinstva delovala i opštinska biblioteka. Za vreme svake predstave skupljala su se finansijska sredstva za poboljšanje i podšku narodne aktivnosti. Nakon osnivanja Mesnog odbora matice slovačke u Pivnicama, pozorišna sekcija radila je pod njenim okriljem. Predstave su se redovno igrale u gostioni Karoline Činčurak koju su pivničani od milošte zvali teta Linka. Posle svake predstave bila je igranka. Za vreme drugog svetskog rata članovi pozorišta bili su aktivni i trudili su se da svojim predstavama ohrabre stanovništvo i skrenu misli od užasa rata. Dobijena finansijska sredstva, pored podrške za narodnu aktivnost, postepeno su koristili i za podršku sportskih manifestacija. Na kraju je to postala navika. Članovi pozorišta igrali su predstave u korist raznih sportskih klubova i time obezbedili neobhodna finansijska sredstva za njihovo delovanje. Pivničani su svoje predstave igrali i u drugim slovačkim mestima.

Nakon drugog svetskog rata predstave su se redovno igrale u gostioni teta Linke pod okriljem pivničkog MOMS-a. Igrale su se povodom raznih prilika, a najčešće u vreme državnih praznika. Članovi pozorišta učestvovali su na raznim takmičenjima, od kojih su neka bila organizovana u Pivnicama. Nakon prestanka rada Matice slovačke, pozorište je radilo u okviru KOS Ljudevit Štur. Nekih godina sa više uspeha, a nekih sa manje. Postepeno su počele da se igraju pozorišne predstave domaćeg autora Janka Čemana. Prva od njegovih drama koju su igrali bila je Zuzka Čaranova. Nakon drugog svetskog rata, za režiju su najčešće bili zaduženi Štefan Durgala i Emil Klobušicki. Glumci su bili članovi učiteljskog kolektiva, zanatlije, trgovci i poljoprivrednici koje je začarala boginja Talija.

Prelomna godina u istoriji sela i kulturnog života bila je 1957. Te godine Pivnice su pripale pod upravu opštine Bačka Palanka i pored toga što je stanovništvo glasalo za drugu opštinu. Pod pritiskom su se slovački KOS Ljudevit Štur i srpski KUS Vuk Karadžić ujedinili. Novo društvo dobilo je naziv Kulturno-prosvetno društvo Pivnice. U okviru ovog društva delovale su sledeće sekcije: pozorišna, plesna, muzička, filmska, šahovska i narodni univerzitet. Neizbežna finansijska sredstva trebali su da dobijaju iz opštinskog budžeta. Režiseri pozorišnih predstava bili su mladi učitelji: Ana Dinga, Štefan Dinga i Miloslav Valent. Ana Dinga je uvežbavala i plesnu sekciju. Krajem pedesetih godina kulturna delatnost prešla je u novi prostor – Partizan koji je bio u vlasništvu društva za fizičko vaspitanje. U ovom prostoru su se vikendom održavale igranke, takmičenja, humorističke večeri itd. Organizator je bio mesni odbor narodne omladine koji je postepeno preuzeo delatnost KOS-Pivnice i polako je dolazilo do nastanka ansambla V pivnickom poli (U pivničkom polju).

Omladinski folklorni ansambl „V pivnickom poli“ osnovan je 1965, a deluje i danas. Od samog početka, omladina se posvetila narodnom plesu, pesmi, pozorištu, fotografiji. Godine 1969. postali su nosioci priznanja opštine Bačka Palanka – Oktobarske nagrade. Usledio je dalji razvoj delatnosti, pa je folklorni ansambl Vpivnickom poli prerastao u SKUS Pivnice. U okviru ovog društva nastavila se i dobra pozorišna tradicija. Uvežbavali su pozorišne predstave koje su postizale zapažene rezultate. Pored Ane Dinga, za režiju su bile zadužene i Juliana Bađura, Zuzana Tarnoci, Kornelia Macko i Elena Ruman. Sa svojim predstavama redovno su učestvovali na smotrama slovačkih amaterskih pozorišta i osvajali razna priznanja. S obzirom da je SKUS Pivnice uspostavio saradnju sa Uredom za Slovake u inostranstvu u Bratislavi, u Pivnice su dolazili pozorišni amateri, profesionalna pozorišta i folkloristi iz raznih krajeva Slovačke. Prvo je Pivnice posetilo profesionalno pozorište Jonaš Zaborski iz Prešova, onda iz Trnave itd. Među uspešne predstave spadaju: Dnevnik Ane Frank, Hamlet u selu Donja Mrduša, a nakon predstava obrađena je i pivnička svadba. Poslednja uvežbana predstava, u okviru SKUS Pivnice bila je „Truchliaci pozostali“. Pozorišno stvaralaštvo je presušilo, ali nastavili su da organiziuju gostovanja predstava iz drugih sredina.

Komponente koje su u okviru SKUS Pivnice najbrojnije i najuspešnije su plesna i pevačka. Društvo ima svoj orkestar koji je pratio pevače i folkloriste kod kuće i u inostranstvu. Pivničani su, zahvaljujući društvu sačuvali/očuvali svoje igre, pesme, običaje i nošnju, koji se razlikuju od ostalich slovačkih mesta u Vojvodini. Pivnička „zberanka“ (plisirana suknja u narodnoj nošnji), frizura na „putec“ (razdeljak) i ples čardaš „ na jednu nogu“, postali su simbol i ponos folklornog ansambla V pivnickom poli. Svake godine su organizovali nastup svojih tačaka, a ugostili su i druge folklorne ansamble iz slovačkih i srpskih sredina. Ansambl je učestvovao na pokrajinskoj smotri muzičkih društava Vojvodine u Rumi (1967 i 1968). Organizovao je zonske smotre folklora, a 1969 godine, nakon ovakve smotre pokrenuta je inicijativa za organizaciju smotre slovačkih amaterskih plesno-pevačkih društava – sada festival Tancuj, tancuj… U tom periodu započeo je sa učešćem na smotri „Bačka u plesu“ u Bajmoku i dugi niz godina spadao u redovne učesnike ove manifestacije. Kao predstavnik svoje opštine učestvovao je i na međunarodnoj smotri u Vršcu.

Za pivničane su najdragocenije posete bile iz Slovačke: Očovan iz Očovej, Liptov iz Ružomberka, Partizan iz Slov.Ljupče – Banska Bistrica, Marina iz Zvolena, Ekonom iz Bratislave, Kopaničiar iz Mijave itd. Zahvaljujući saradnji sa Uredom za Slovake u inostranstvu, u Pivnicama su, zbog istraživanja, bili mnogi stručnjaci iz oblasti folkloristike i etnologije. Među prvima u Pivnice je došao PhDr. Ladislav Leng CSc, koji se stručno posvetio pivničkim muzičarima i narodnim pesmama. Albin Littva, bivši profesionalni plesač SL´UK-a, a kasnije koreograf i umetnički direktor Folklornog ansambla Ekonom (Bratislava), pivničke folkloriste je naučio plesove sa područja Slovačke.

Pivničani su prvi put boravili u Slovačkoj u Prešovu i Očovej, a drugi put u Trnavi 1969.godine. Za vreme boravka u Očovej snimljen je dokumentarni film za potrebe istraživanja SAV u Bratislavi. Učestvovali su i u Martinu na proslavama godišnjice Matice slovačke 1970 i 1973 godine. Ponovo je sniman plesni repertoar društva, ali na žalost svih članova društva, taj film nikada nije završen. Kod kuće su uvek učestvovali na opštinskim, zonskim i republičkim smotrama. Učestvovali su u programima „Smederevska jesen“ u Smederevu (1970), „Majski susreti“ u Dimitrovgradu (1971 i 1986), na festivalu narodne umetnosti u Leskovcu (1973), „Dužijanci“ u Subotici (1974), „Vinkovačke jeseni“ Vinkovci (1974). Iste godine u Tisovcu i okolini, u Slovačkoj.

Krunom uspeha u tom periodu bilo je organizovanje emisije za TV Beograd Znanje – bogatstvo 1974 godine. Posle uspešnog nastupa na domaćem terenu, društvo je steklo pravo učešća u završnom programu ovog serijala koji je bio u mestu Pačir. U programima istog serijala Folklorni ansambl V pivnickom poli, učestvovao je i 1975. Bili su gosti u Mladenovu, a nakon toga su učestvovali u završnom programu u selu Gornji Matejevac kod Niša.

Povodom ovog serijala koji je bio takmičarskog karaktera narodopisna sekcija organizovala je zanimljivu izložbu sa oko 1500 eksponata – odeće i predmeta iz prošlosti Slovaka u Pivnicama. Znatan broj ovih eksponata ostao je u društvu na čuvanje.

Svojim programom je SKUS Pivnice doprineo svečanosti i prilikom puštanja u rad mosta na Dunavu između Bačke Palanke i Iloka 19.maja 1974 godine.

Posle uspešne organizacije smotre plesno pevačkih i muzičkih društava, sada festival „Tancuj, tancuj…“  – 1975 godine, nastale su nove manifestacije. Folklorno društvo Liptov iz Ružomberka prvi put je posetio Pivnice 1976. U tom periodu folklorni ansambl V pivnickom poli najviše značaja davao je celovečernjim programima, sa kojima su gostovali najčešće u slovačkim mestima, ali posećivali su i druge sredine.

Nakon uspešnog nastupa na festivalu Tancuj, tancuj u Šidu, SKUS Pivnice je 1986 godine učestvovao na tradicionalnim folklornim svečanostima u mestu Detva u Slovačkoj. Za vreme boravka u Slovačkoj imali su nekoliko nastupa.

Posle obnavljanja delatnosti Matice slovačke u Jugoslaviji i organizacije Slovačkih narodnih svečanosti u Bačkom Petrovcu, folkloristi svake godine učestvuju na galakoncertu. Prve dve godine predstavili su se sa koreografijama pivničke svadbe. Prve godine u koreografiju su bila uključena i deca i na taj način postepeno se osnovao i Dečiji folklorni ansambl Ratolesť koji svake godine učestvuje na dečijem folklornom festivalu „Zlata brana“ u Kisaču.

POSTAVI ODGOVOR

Please enter your comment!
Please enter your name here