Tijana i Ana – ljubav prema fotografiji
Fotografija pripada grupi vizuelnih umetnosti kao što su slikarstvo, vajarstvo, arhitektura i film. Cilj fotografije je da zaustavi i predstavi stvarnost ili neki trenutak. Njen najveći značaj je u tome što nosi obeležje vremena u kome je nastala. Postoji više grana fotografije: dokumentarna, umetnička, portretna, reklamna i dr. Fotografija propraćena tekstom može delovati manipulativno, ali kao umetnost funkcioniše samostalno i govori sobom.
U Pivnicama se već nekoliko godina, u okviru seminara kreativnog pisanja Pišeš? Pišem! odražavaju i radionice fotografije na kojima polaznike podučavaju profesionalni fotografi i fotoreporteri iz Slovačke. Na ovoj radionici, između ostalih, učestvovale su i dve kreativne devojke iz Pivnica, zaljubljenice u fotografiju, a mi smo odlučili da vam ih predstavimo.
Tijana Kolar
„Učenica sam četvrtog razreda gimnazije u Bačkom Petrovcu, imam 18. godina. Oprobala sam se kao glumica u dečijim predstavama u amaterskom pozorištu Janka Čemana, kao i u osnovnoj školi i u gimnaziji. Volim cveće i posvećujem dosta vremena nezi cveća. Zanima me i sport, u slobodno vreme igram košarku i fudbal, a ranije sam trenirala i tenis. Kada mi vreme dozvoljava, rado pročitam neku knjigu ili crtam. Članica sam Internatiriuma, časopisa koji izlazi u okviru internata, povremeno napišem članak. U poslednje vreme najviše se posvećujem fotografiji i verujem da mi to dobro ide. Ostvarila sam do sada neke uspehe u tome. Prošle godine sam dobila specijalnu nagradu za film „slowmotion“ na Univerzitetu Matej Bela (UMB) u Banskoj Bistrici u Slovačkoj. To je u stvari bio moj projekat u kome sam pratila razvoj jesenje ruže tokom tri godine. Ove godine sam na istom univerzitetu osvojila drugu nagradu na temu Tradicija. Takođe sam članica foto-sekcije u internatu, izrađujem prezentacije i fotografišem nove članove internata. Učestvovala sam na Domijadi u Sremskoj Mitrovici gde sam izlažila pet svojih fotografija“, o sebi nam je rekla Tijana.
Kako se rodila tvoja ljubav prema fotografiji i koja vrsta fotografije te najviše privlači?
„Na ovo pitanje ni sama ne znam odgovor. Do toga je došlo pre 5–6 godina kada sam kupila digitalni foto-aparat. Od tog trenutka se u stvari rodila ljubav prema fotografisanju. Što se tiče fotografije, najviše me privlači fotografisanje detalja i prirode. Htela bih da se usavršim u fotografisanju portreta. Kod fotografije me najviše oduševljava mogućnost da se uhvati određeni trenutak kada se događa nešto zanimljivo“.
Da li si i prethodnih godina učestvovala na radionici fotografije?
„Da, jesam. Amatersko pozorište Janka Čemana iz Pivnica već osam godina organizuje seminar Pišeš? Pišem! pod vođstvom režiserke, dramaturga i profesorice Katarine Mišik – Hitzinger. Na radionici fotografije učestvujem redovno, već tri godine. Mentori su uvek školovani ljudi, odnosno profesionalni fotografi (Pavel Višnovski, Peter Snadlik, Juraj Mravec). Fotografija je relativno nova radionica, jer nije postojala od početka seminara. Prva prekretnica ka fotografiji za mene je bila radionica filma na kojoj sam se upoznala sa fotografijom u drugom obliku. Bila mi je čast, što nas je, između ostalih podučavao i jedan od najznačajnih vojvođanskih kamermana, Jozef Mađar koji je poreklom iz Pivnica. Tada sam na radionici bila asistent kamermana tokom snimanja filma „Šta sam uradio?“. Sledeće godine sam se pridružila fotografskoj radionici, pohađala sam je svake godine, a planiram da učestvujem i sledeće godine“.
Kako funkcioniše radionica fotografije i kakvi su tvoji utisci?
„Što se tiče radionice, sasvim sam zadovoljna. Radilo se uglavnom o tome da individualno radimo na zadatu temu. Najviše mi se dopalo to što je mentor prema nama bio malo strožiji, ali opravdano. To se isplatilo, jer je iz nas izvukao maksimum. Rezultat rada je bio odličan i sve smo postigli u zadanom vremenu. Takođe nas je naučio da fotografišemo u manuelnom režimu što je najznačajnije za fotografiju. Naučio nas je kako da najbolje iskoristimo svetlo što je najvažniji faktor za dobru fotografiju, a bavili smo se i kompozicijom, koja je takođe značajan faktor. Na kraju je organizovana zajednička izložba u prostorijama pozorišta. Najbolji doživljaj nam je bio kada je naša radionica bila pozvana u redakciju nedeljnika na slovačkom jeziku „Hlas Ľudu“ u Novom Sadu“.
Da li su fotografije za izložbu rađene na zadatu ili slobodnu temu?
„Svako od učesnika je izabrao slobodnu temu, ali cilj je bio napraviti dokumentarni serijal fotografija. Odlučila sam se za temu baka. Fotografisala sam svoju baku u različitim aspektima života, od toga kako radi u bašti, šije ili obavlja druge poslove. S obzirom da smo fotografisali u Pivnicana, izložbu smo nazvali „Priče iz Pivnica“. Izložba je bila otvorena tokom seminara Pišeš? Pišem! u prostorijama pozorišta i svako je mogao da pogleda naše radove“.
Kakvi su tvoji planovi za budućnost, uopšteno, kao i oni vezani za fotografiju?
„Nakon završetka gimnazije planiram da nastavim školovanje u nekoj oblasti gde mogu da spojim ljubav prema prirodi, sedmoj umetnosti i fotografiji. Ako ne uspem u tome, i dalje ću se baviti fotografijom i usavršavati u toj oblasti za svoju dušu i zadovoljstvo“, zaključila je ovaj intervju Tijana.
Ana Milec
„Učenica sam trećeg razreda srednje medicinske škole 7. april u Novom Sadu, smer zubni tehničar. Imam sedamnaest godina“.
Kako se rodila tvoja ljubav prema fotografiji i koja vrsta fotografije te najviše privlači?
„U početku sam fotografisala mobilnim telefonom i običnim porodičnim foto-aparatom razne pojave na nebu, zanimljive oblike i senke oblaka, zalaske sunca, kasnije sam sa boljim fokusom i više megapixela počela da se bavim makrofotografijom, minimalizmom, portretnom fotografijom… Najviše vremena provodim posmatrajući insekte i detalje u prirodi“.
Da li si i prethodnih godina učestvovala na radionici fotografije?
„Da, ovo je bilo moje drugo učešće na radionici fotografije u okviru ovog seminara. Prvi put sam učestvovala prošle godine“.
Kako funkcioniše radionica fotografije i kakvi su tvoji utisci?
„Meni je tih nedelju dana koliko je trajala radionica, prošlo veoma brzo. Većinu vremena provodili smo na terenu. Pre podne smo fotografisali, a nakon toga bismo se sastali, pogledali fotografije koje smo snimili i razgovarali smo o tome šta i kako treba da radimo da bi nam bilo lakše da fotografišemo, a da naše fotografije budu kvalitetnije“.
Da li su fotografije za izložbu rađene na zadatu ili slobodnu temu?
„Po planu ovogodišnjeg seminara Pišeš? Pišem! tema je bila Sloboda, ali fotografisali smo na slobodnu temu i na kraju je svako napravio svoju priču fotografijama“.
Kakvi su tvoji planovi za budućnost, uopšteno, kao i oni vezani za fotografiju?
„Htela bih i dalje da se usavršavam u svojoj profesiji, a volela bih više vremena da posvetim fotografiji i putovanjima“.
Devojkama želimo puno uspeha u daljem školovanju, kao i mnogo lepih kadrova.
Tiana a Anna – láska k fotografii
Fotografia patrí do skupiny vyzuálného umenia ako čo sú výtvarníctvo, sochárstvo, architektúra a film. Cieľom fotografie je zastaviť a prezentovať realitu alebo nejaký okamih. Jej najväčší význam spočíva v tom, že nesie značku času v ktorom bola vytvorená. Existuje niekoľko skupín fotografií: dokumentárna, umelecká, portrét, reklamná a iné. Fotografia sprevádzaná textom môže pôsobiť manipulatívne, ale ako umenie funguje samostatne, hovorí sama pre seba.
V Pivnici sa už niekoľko rokov, v rámci seminára Píšeš? Píšem! organizuje aj fotografická dielňa, v ktorej účastníkov podúčajú profesionálny fotografi a fotoreportéri zo Slovenska. Tohto roku sa na dielni, medzi ostatnými zúčastnili aj dve kreatívne pivničanky, obdivovateľky fotografie a my sme sa rozhodli predstaviť vám ich.
Tiana Kolárová
„Som žiačkou štvrtého ročníka gymnázia v Báčskom Petrovci. Mám 18. rokov. Ako herečka som sa vyskúšala v detských divadelných predstaveniach v ochotníckom divadle, základnej škole a gymnázia. Mám rada rastliny takže dosť času venujem im ich pestovaniu. Baví ma taktiež aj šport. Vo voľnom čase hrávam basketbal, futbal a trénovala som aj tenis. Keď mi čas dovolí prečítam nejakú knihu alebo kreslím. Som členkou internatóriuma, takže občas píšem články. No v poslednom čase sa najviac venujem fotografii a nazdávam sa, že mi to ide celkom dobre. Sú tu i úspechy. Vlani som obsadila špeciálnu cenu pre film „slow motion“ na Univerzite Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici na Slovensku. To bol vlastne môj projekt kde som sledovala vývoj jesennej ruže behom troch rokov. Tohto roku som získala 2 cenu pre fotografiu na tému Tradícia tiež na UMB. Taktiež som členkou foto-krúžku na internáte a takisto vypracúvam prezentácie a fotím nových členov internátu. Účinkovala som na Domijade v Sriemskej Mitrovici vystavujúc päť svojich fotografii.“
Ako sa zrodila tvoja láska ku fotografii? Ktorý druh fotografie ťa najviac láka?
„Na tu otázku ani sama neviem dať presnú odpoveď ́. K tomu prišlo pred takými 5-6 rokmi. Vtedy som si kúpila digitálni fotoaparát. Od toho momentu sa vlastne rodí ta láska ku fotografii. Čo sa týka fotografii najviac ma láka fotiť detaily a prírodu. No chcela by som sa zdokonaliť vo fotení portrétov. Vo fotografii ma najviac očaruje možnosť zachytiť danú chvíľu, keď sa čosi zaujímavé stáva.“
Už si sa zúčastňovala na dielni?
„Áno som. Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice už po ôsmy krát organizuje seminár Píšeš? Píšem! pod vedením režisérky, dramaturgičky a profesorky Kataríny Mišíkovej Hitzingerovej. Na dielni fotografii som už tretí krát pravidelne. Lektori dielni sú vždy školení ľudia, čiže profesionálni fotografi (Pavel Višňovský, Peter Snadik, Juraj Mravec). Fotografia je relatívne nová dielňa, lebo nepôsobila od začiatku semináru… Prvá priečka ku fotografii mi bola vlastne filmová dielňa na ktorej sme sa zoznámili s fotografiou v inej podobe. Mala som česť, aby nás medzi ostatnými učil aj náš najvýznamnejší vojvodinskí kameraman a zároveň aj pivnický rodák Jozef Maďar. Tu som bola asistentkou kameramana v nahrávaní filmu „Čo som urobil?“. Idúci rok som sa zapojila do fotografickej dielni a zotrvala som doteraz. Aj na budúci rok sa plánujem zapísať práve do tejto dielni.“
Ako prebiehala dielňa? Aké sú tvoje dojmy?
„Čo sa týka dielni som celkom spokojná. Išlo tu viac o to, že sme individuálne vykonávali dane si témy. Najviac sa mi páčilo to, že lektor bol ku nám trocha prísny, ale opodstatnene Oplatilo sa to, lebo vyťažil z nás maximum. Výsledky práce boli mimoriadne dobre a všetko sa stihlo v danom čase. Taktiež nás naučil fotiť v manuálnom režime čo je aj najpodstatnejšie pre fotografiu, naučil nás ako najlepšie využiť svetlo čo je najdôležitejší faktor pre dobrú fotku a zaoberali sme sa aj kompozíciou, ktorá je tiež dôležitý činiteľ. Spoločnú výstavu sme usporiadali v miestnostiach divadla. Najkrajší zážitok sme mali keď naša dielňa bola pozvaná do redakcie týždenníka Hlasu Ľudu v Novom Sade.“
Pre výstavu ste fotografovali na zadanú tému alebo ľubovoľne?
„Každý z účastníkov si zvolil ľubovoľnú tému, no cieľom bolo urobiť dokumentárny seriál fotiek. Zvolila som si tému Babka. Fotila som svoju babku v rôznych aspektoch života. Od toho ako pracuje v záhrade cez to ako šije a vykonáva rôzne prace. Keďže sme fotili v Pivnici výstavu sme nazvali Príbehy z Pivnice. Výstava bola otvorená počas semináru Píšeš? Píšem! V miestnostiach divadla Janka Čemana v Pivnici, kde si každý mohol pozrieť našu tvorbu.“
Aké sú tvoje plány do budúcna, všeobecne a týkajúce sa fotografie?
„Po skončení gymnázia plánujem ďalej študovať v takom odbore kde budem môcť spojiť lásku k prírode, siedmemu umeniu a fotografii. Ak sa mi to nepodarí aj naďalej sa budem zaoberať fotografiou a zdokonaľovať sa v tejto sféry pre svoju dušu a rozptýlenie.“
Anna Milcová
„Som žiačkou tretieho ročníka strednej zdravotníckej školy 7.apríl v Novom Sade, zubotechnický smer. Mám sedemnásť rokov“.
Ako sa zrodila tvoja láska ku fotografii? Ktorý druh fotografie ťa najviac láka?
„Na začiatku som fotila mobilom a obyčajným rodinným fotoaparátom rôzne javy na oblohe, zaujímavé tvare a tiene oblakov, západy slnka, a neskoršie s lepším fókusom a viacej megapixlov som sa začala zaoberať makro fotografiou, minimalizmom, portrétmi… Najviac času trávim pozorovaním hmyzu a detailov v prírode“.
Už si sa zúčastňovala na dielni?
„Áno, som. Toto je druhý krát, že som sa zúčastnila na fotografickej dielni v rámci tohto seminára. Na dielni som sa zúčastnila aj minulého roku“.
Ako prebiehala dielňa? Aké sú tvoje dojmy?
„Mne ten týždeň na dielni ubehol veľmi rýchlo. Väčšinu času sme boli v teréne. Dopoludnia sme fotili, potom sme mali schôdzu, pozerali sme fotografie, ktoré sme zhotovili a rozprávali sme sa o tom čo a ako by sme mali robiť, aby nám bolo ľahšie a taktiež, aby naše fotografie boli kvalitnejšie.“
Pre výstavu ste fotografovali na zadanú tému alebo ľubovoľne?
„Témou tohtoročného semináru Píšeš? Píšem! bola Sloboda, ale my sme si dali ľubovoľné témy a potom každý na ľubovoľnú tému vyrobil svoj príbeh z fotografií“.
Aké sú tvoje plány do budúcna, všeobecne a týkajúce sa fotografie?
„Chcela by som sa aj naďalej zdokonaľovať v mojej profésii. Taktiež by som chcela viac času venovať fotografii a cestovaniu“.
Dievčatám prajeme mnoho úspechov v ďalšom školení ako i mnoho krásnych záberov.
