Dnes 21. septembra bola v Slovenském národném múzeu v Martine slávnostne otvorená s výstava Za horami, za dolami – Tri storočia Slovákov vo Vojvodine, pripravená v spolupráci s Múzeom Vojvodiny v Novom Sade.
Slovenské národné múzeum v Martine formou výstav systematicky približuje kultúru Slovákov v zahraničí. Po tom, ako uviedlo výstavy venované Slovákom v Maďarsku a Rumunsku, dňa 21. septembra 2017 o 16. hodine sprístupní vo svojich priestoroch výstavu Za horami, za dolami – Tri storočia Slovákov vo Vojvodine, približujúcu históriu a kultúru Slovákov žijúcich v Srbsku. Na časti jeho územia – vo Vojvodine – žijú príslušníci slovenského národa už tri storočia. Za tento čas zanechali v dejinách a kultúre novej domoviny hlbokú stopu.
Hlavným cieľom viacročného projektu Múzea Vojvodiny v Novom Sade je prostredníctvom
multidisciplinárnej výstavy predstaviť tie charakteristiky Slovákov vo Vojvodine, ktoré sú dokladom ich identity. Ako výsledok spoločnej práce tímu etnológov, historikov a historikov umenia sa na výstave prezentuje bohatstvo slovenského hmotného, duchovného a kultúrneho dedičstva. Expozícia vytvorená muzeálnymi predmetmi, archívnymi materiálmi a výtvarnými dielami v širších kultúrno-historických súvislostiach približuje život slovenskej národnostnej komunity vo Vojvodine od čias prisťahovania sa z územia Slovenska až po súčasnosť.
Súčasťou výstavy je prezentácia mimoriadneho fenoménu – slovenského insitného umenia, ktorú tvoria exponáty Galérie insitného umenia v Kovačici. Diela týchto maliarov tvoria významnú oblasť kultúry, ktorou sa slovenské národnostné spoločenstvo zviditeľňuje nielen vo Vojvodine, ale aj na medzinárodnej umeleckej scéne.
Historický úvod výstavy je venovaný téme samotného prisťahovania a následného organizovania náboženského života a školstva počas 18. storočia. Trojstoročné časové rozpätie reprezentujú tematické celky, ktoré vypovedajú o rozvoji kultúrnych, hospodárskych či národnostných inštitúcií a tiež poukazujú na významné osobnosti z akademického, politického, kultúrneho a umeleckého života slovenského národnostného spoločenstva. Dôležitú zložku výstavy tvorí objasňovanie politických a kultúrnych stykov
Slovákov so Srbmi na území dnešnej Vojvodiny.
Prvky tradičnej kultúry približujú muzeálne predmety, ktoré pochádzajú z konca 19. a začiatku 20. storočia, uchovávané v etnologických zbierkach Múzea Vojvodiny v Novom Sade. Prostredníctvom ukážok hmotnej kultúry, zakotvenej do kontextu javov podstatných pre uchovávanie a pestovanie etnickej a lokálnej identity Slovákov, sú predstavené niektoré aspekty hospodárstva, akými sú napríklad pestovanie chmeľu a konope, duchovná a obyčajová prax v ročnom a životnom cykle, či tradičný odev a domáca textilná výroba.
V múzeu v Martine výstava bude do novembra a potom bude pesťahovaná do Bratislavi.
Autori výstavy sú: Anna Séčová-Pintírová, Katarina Radisavljevićová, Aleksandar Petijević, Tatjana Bugarski, Vojislav Martinov, Mirjana Lakićová, Čarna Milinkovićová i Aleksandra Stefanovová.
Iza gora i dolina – Tri veka Slovaka u Vojvodini
Danas 21.septembra Slovačkom narodnom muzeju u Martinu u Slovačkoj svečano je otvorena izložba Iza gora i dolina – Tri veka Slovaka u Vojvodini, pripremljena u saradnji sa Muzejom Vojvodine u Novom Sadu.
Slovački narodni muzej u Martinu putem izložbi, sistematski pristupa kulturi Slovaka u inostranstvu. Nakon izložbi posvećenih Slovacima u Mađarskoj i Rumuniji, 21. septembra 2017. godine u 16h prostorije muzeja ugostiće pomenutu izložbu, Iza gora i dolina – Tri veka Slovaka u Vojvodini, koja približava istoriju i kulturu Slovaka koji žive u Srbiji. Na delu svoje teritorije – u Vojvodini – slovaci žive tri veka. Za to vreme ostavili su dubok trag u istoriji i kulturi svoje „nove“ zemlje.
Glavni cilj višegodišnjeg projekta Muzeja Vojvodine u Novom Sadu je da kroz multidisciplinarnu izložbu predstavi karakteristike Slovaka u Vojvodini, koje su dokaz njihovog identiteta. Kao rezultat zajedničkog rada tima etnologa, istoričara i istoričara umetnosti, izložba predstavlja bogatstvo slovačkog materijalnog, duhovnog i kulturnog nasleđa. Ekspozicija napravljena od muzejskih predmeta, arhivskog materijala i umetničkih dela u širem kulturnom i istorijskom kontekstu, predstavlja život slovačke nacionalne zajednice u Vojvodini od vremena doseljenja iz Slovačke do danas.
Deo izložbe je prezentacija izuzetnog fenomena – slovačke inspiracije koja se sastoji od eksponata Galerije naivne umetnosti u Kovačici. Radovi ovih slikara su važna oblast kulture koja čini slovačku nacionalnu zajednicu vidljivom ne samo u Vojvodini, već i na međunarodnoj umetničkoj sceni.
Istorijski uvod izložbe posvećen je temi samog doseljenja, a zatim i organizacije religioznog života i obrazovanja tokom 18. veka. Period od tri veka predstavljen je kroz tematske jedinice koje su pokazatelji razvoja kulturnih, ekonomskih i nacionalnih institucija i ukazuju na važne ličnosti iz akademskog, političkog, kulturnog i umetničkog života slovačke nacionalne zajednice. Važan deo izložbe je i objašnjenje političkih i kulturnih odnosa Slovaka i Srba na teritoriji današnje Vojvodine.
Elementi tradicionalne kulture približuju muzejski predmeti s kraja 19. i početka 20. veka, očuvani u etnološkim zbirkama Muzeja Vojvodine u Novom Sadu. Kroz uzorke materijalne kulture ugrađene u konteks fenomena neophodnih za očuvanje i negovanje nacionalnog i lokalnog identiteta Slovaka, predstavljeni su neki aspekti ekonomije, kao što je hmelj i kultivacija konoplje, duhovni i običajni napredak, životni ciklus, tradicionalna odeća i izrada domaćeg tekstila.
U muzeju u Martinu izložba će gostovati do novembra meseca kada će biti preseljena u Bratislavu.
Autori izložbe su: Ana Seč-Pinćir, Katarina Radisavljević, Aleksandar Petijević, Tatjana Bugarski, Vojislav Martinov, Mirjana Lakić, Čarna Milinković i Aleksandra Stefanov.
