Advent, to nie je iba veniec so sviečkami
Advent už neodmysliteľne patrí k rytmu zimného obdobia. Pripomína sa výberom originálne ozdobených vencov v kvetinárstvach, ponukou adventných čokoládových kalendárikov pre deti i typom programov na televíznych kanáloch. Pre niekoho však tento pojem znamená omnoho viac. Advent je najmä pre kresťanov obdobím, keď sa chystajú na dôležitý deň v roku i na jeho oslavu – na narodenie Ježiša.
Z hľadiska histórie sa treba vrátiť do 4. storočia, kedy sa z kresťanského východu začal do Galie a Španielska šíriť nový zvyk prípravy na príchod Krista. Vtedy bol ešte počet adventných nedieľ rôzny – od 2 do 6, ten posledný počet si pravoslávna cirkev zachovala až dodnes. V roku 604 pápež Gregor Veľký stanovil pre katolíkov štvortýždňový advent. Tento čas je obdobím pokánia, preto by sa každý mal zmeniť svoj štýl života. Mal by sa vzdať svetských radostí, preto sa od 24. novembra neorganizovali žiadne zábavy a dokonca ani svadby neboli prípustné. Dôležitým prvkom očisty bol aj pôst, asketický spôsob stravovania. Kedysi bol advent obdobím upokojenia, čo súviselo aj so životným štýlom v zimných mesiacoch, keď sa aktivita ľudí utlmila a redukovala na zabezpečenie hospodárstva, na poliach ich čakala práca až od jari. Dnes sa už advent tak striktne nedodržiava, veď aj náš životný štýl sa zmenil. Zimné obdobie nepredstavuje slabší pracovný ruch, skôr naopak, mnohé firmy doháňajú, čo v ostatných mesiacoch zameškali. Okrem hlboko veriacich ľudí, pre ktorých je advent jedným z posvätných období roka, ho väčšina vníma len cez adventný kalendár alebo veniec. A ešte jeden moment všetci registrujeme – názvy jednotlivých nediel. Volajú sa železná, bronzová, strieborná a a zlatá.
Adventný kalendár
Myšlienka urobiť adventný kalendár prišla v 19. storočí z evanjelického prostredia. Ten prvý bol absolútne jednoduchý – kriedou sa každý deň nakreslila čiara na stenu. Neskôr sa robili kalendáre v štýle sviec alebo hodín. Predchodcovia adventného kalendára v našom chápaní vznikli potom pre radosť detí, aby neboli netrpezlivé a skrátili si čakanie na Štedrý večer zábavou. Začiatkom 20. storočia začali niektoré nemecké tlačiarne produkovať kalendáre, v ktorých bolo nalepených 24 farebných obrázkov. Neskôr sa pridali aj dvierka, za ktorými sa skrývalo každý deň jedno tajomstvo. Až napokon vyrábali šikovné ruky remeselníkov nádherné drevené domčeky s 24 priestormi, do ktorých uložila mama drobné darčeky. Dnes zažíva tento symbolický prvok svoj boom, robia sa všakovaké druhy, dokonca túto tému využívajú na podnecovanie tvorivosti učiteľky v školách i škôlkach. K najznámejšej, a u detí veľmi obľúbenej, podobe patrí adventný kalendár s čokoládovými figúrkami. A u dospelých sa fantázii sa medze nekladú – drobnou radosťou môžu byť čaje, malé fľaštičky parfumu.
Adventný veniec
Typickým symbolom adventu je veniec so 4 sviečkami. V Škandinávii si už v stredoveku počas zimy kládli zapálené sviece do kruhu a modlili sa, ale jeho skutočnú históriu založil evanjelický teológ Johann Henrich Wichern z Hamburgu, ktorý sa staral o opustené deti zo sirotinca. V snahe priblížiť im tento špeciálne vymedzený čas pred Vianocami, urobil im v roku 1838 drevený veniec s 23 sviečkami, z ktorých štyri najhrubšie symbolizovali adventné nedele. Napokon tento symbol oficiálne prijala aj katolícka cirkev a určila farbu sviečok – 3 majú byť fialové a jedna ružová.
Dnes si môžeme podobný, aj keď dekoratívnejší, kúpiť na trhu či obchode so živou flórou, alebo si ho vytvoriť sami. Základom je dostatok čečiny, ktorá nám rozvonia byt, na ktorú aranžujeme oriešky, šišky, listy cezmíny, kúsky tisu, sušené plátky citrusov a mašličky i stužky rôznych farieb podľa vlastného vkusu. Alebo si môžeme adventný veniec aj upiecť z medovníkového cesta a potom ozdobiť. A pretože tvorca prvého adventného venca chcel tým svojím vniesť od života sirôt svetlo a nádej na krajšiu budúcnosť, adventné obdobie sa vníma aj ako čas na pomoc opusteným deťom alebo všetkým, ktorí sú v núdzi.
Advent (dolazak, dočašće) povezujemo sa zimskim periodom. Obeležava se odabirom originalnih božićnih aranžmana, čokoladnih kalendara za decu, čak i prigodnim programima na TV kanalima. Za neke, međutim, ovo doba godine ima mnogo veći značaj. Advent je, posebno za hrišćane, period kada se pripremaju za važan dan u godini i za njegovu proslavu – rođenje Isusa Hrista.
Sa istorijskog stanovišta, potrebno ja da se vratimo u 4.vek, kada se novi običaji pripreme za dolazak Hrista šire od Hrišćanskog istoka do Galileje i Španije. U to vreme, broj Adventnih nedelja se razlikovao. Bilo ih je od 2 do 6, ovaj poslednji broj pravoslavna crkva održava do danas.Godine 604. papa Gregor Veliki odredio je četvoronedeljni dolazak – advent. Ovo doba godine je period pokajanja, tako da bi svako trebao da promeni način života i da se odrekne svetskih radosti. Zabave se nisu organizovale od 24. novembra, pa čak ni venčanja nisu bila dozvoljena. Važan element čišćenja bio je post, asketska ishrana. Nekada je advent bio period spokojstva, koji je takođe uključivao način života u zimskim mesecima, kada je aktivnost ljudi opala i smanjila se,kako bi se osigurala privreda. Poslovi u poljima su se nastavljali tek u proleće. Danas se ljudi tako strogo nepridržavaju ovih običaja tokom Adventa, jer se naš životni stil promenio.
U zimskom periodu nije manji obim posla, naprotiv, mnoge kompanije nadoknađuju ono što su propustile tokom proteklih nekoliko meseci. Osim istinskih vernika za koje je dolazak jedan od svetih perioda godine, većina ljudi ovaj period godine doživljava samo kroz kupovni adventni kalendar ili venac. Još jedan detalj vezan za četiri adventne nedelje jeste da se one zovu gvozdena, bronzana, srebrna i zlatna.
Adventni kalendar
Ideja o pravljenju Adventnog kalendara nastala je u 19. veku u evangeličkom okruženju. Prvi takav kalendar bio je sasvim jednostavan – kredom je na zidu bila nacrtana linija za svaki dan. Kasnije su kalendari pravljeni u obliku sveća ili satova. Prethodnici Adventnog kalendara u smislu i obliku kakav znamo danas, pravljeni su zbog radosti dece, da deca ne budu nestrpljiva i da im se skrati vreme čekanja Božića. Početkom 20. veka neke nemačke štamparije počele su da proizvode kalendare na kojima su bile 24 slike u boji. Kasnije su na kalendarima bila i vratanca iza kojih se krilo iznenađenje za svaki dan. Najzad su spretne majstorske ruke proizvele kalendare u obliku lepih drvenih kućica sa 24 prozorčića u koje su majke stavljale male simbolične poklone. Danas ovaj simbolični element doživljava svoj bum, prave se razne varijante adventnih kalendara, čak ovu temu koriste nastavnici i vaspitači da podstaknu kreativnost dece. Danas su deci najzanimljiviji kalendari sa čokoladnim figuricama. Kod odraslih, fantazija nema granica – malo zadovoljstvo može biti kesica čaja, male bočice parfema.
Adventni venac
Tipičan simbol Adventa je venac sa 4 sveće. U Skandinaviji sredinom zime pale svećice složene u krug pored kojih se mole, ali pravu istoriju adventnog venca započeo je Johann Henrich Vichern, evangelički teolog iz Hamburga, koji se brinuo o napuštenoj deci iz sirotišta. U nastojanju da deci približi ovo posebno vreme pred Božić, 1838. godine napravio je drveni venac sa 23 sveće, od kojih su četiri bile najjači simboli – Adventne nedelje. Na kraju je i katolička crkva zvanično prihvatila ovaj simbol i odredila boju sveća koje će koristiti – 3 ljubičaste i jednu ružičastu.
Danas možemo slične, čak i dekorativnije vence, kupiti u prodavnicama, cvećarama ili ih možemo sami napraviti. Osnova mogu biti zimzelene grančice, koje će zamirisati u našoj kući, a mogu se dodatno ukrasiti orasima, šišarkama, lišćem, osušenim kolutovima citrusa, mašnama i trakama različitih boja po sopstvenom ukusu. Adventni venac možemo i da ispečeno od testa za medenjake i onda ga ukrasimo.
S obzirom da je tvorac prvog adventnog venca želeo da donese radost i nadu u bolju budućnost napuštenoj deci u sirotištu, Adventni period se takođe smatra vremenom kada naročito treba da pomognemo napuštenoj deci i svima kojima je bilo kakva pomoć potrebna i koji su u nekoj nevolji.
