Kultúrny život v Selenči

Prvé divadelné predstavenie v Selenči sa uskutočnilo roku 1895 v školskej učebni pri evanjelickom kostole

0
78
foto: Juraj Berédi

V remeselníckych spolkoch v Selenči sa ešte koncom 19. storočia hrali divadelné predstavenia, ktoré občas spestrili aj vystúpenia ľudových orchestrov a tanečné zábavy.


Prvé divadelné predstavenie sa uskutočnilo roku 1895 v školskej učebni pri evanjelickom kostole. Zahrali jednoaktovku U pána Tomáša, ktorú nacvičila Juliana Medvecká, manželka evanjelického farára a predtým aj divadelníka v Báčskom Petrovci Karola Medveckého. Vzpruhou v divadelnej činnosti bol aj Ján Čajak st., ktorý ako učiteľ pri evanjelickej cirkvi tu pôsobil v rokoch 1893 až 1899.

Do dejín selenčianskeho divadelníctva sa tak zapísali roky úrodnejšie, najmä po prvej a druhej svetovej vojne, ale boli aj také časy, keď sa opona selenčianskeho javiska neotvorila niekoľko rokov. V ostatných rokoch možno vidieť sústredenejšiu prácu, každoročne sa pripraví aspoň jedno divadelné predstavenie.

Selenčskí divadelníci

Ochotnícka spolková činnosť sa rozprúdila hlavne po prvej svetovej vojne, keď vznikol čítací spolok a potom aj Miestny odboru Matice slovenskej. Od roku 1947 všetka práca na poli kultúry sa koncentrovala v Kultúrno-osvetovom spolku Jána Kollára (dnes Kultúrno-umelecký spolok Jána Kollára). Kultúrny a predovšetkým hudobný život sa pozdvihol, keď  tu pôsobil učiteľ a hudobný skladateľ Ján Nosál. V tom čase sa v Selenči začali organizovať večierky spevu.

V roku 1960 vznikol večierok pod názvom Mikrofón je váš. Ten vystriedal festival Selenča v znamení mladosti (1962 1971) a paralelne s ním bolo založené v roku 1970 ešte jedno podujatie: Festival novokomponovaných slovenských ľudových piesní, ktorý prerástol do celomenšinového Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč.

Pri spolku Jána Kollára pôsobia folklórne, spevácke a hudobné skupiny, zvlášť aktívna je divadelná odbočka a v rámci spolku existuje aj knižnica. Svoju činnosť spolok vykonáva v selenčianskom Dome kultúry. Staršia tanečná skupina sa však pred štyrmi rokmi odmlčala, no spolok sa môže pochváliť početnou detskou folklórnou skupinou, ktorá organizuje koncerty na domácom pódiu, ale vie zatancovať aj v iných mestách a na festivale Zlatá brána v Kysáči. Z tanečníkov vyrástli aj interpreti ľudových piesní, ktorých, podobne ako aj tanečnú skupinu, sprevádza ľudový orchester.

Pri KUS-e Jána Kollára a v miestnostiach Domu kultúry v Selenči od roku 1960 pracuje aj knižnica, ktorá v súčasnosti vlastní 1560 kníh v slovenčine a srbčine. Knihy sa zo začiatku zabezpečovali zbierkami od občanov a časom sa dokupovali podľa možností. V roku 2010 je jej fond obohatený o stopäťdesiat nových titulov súčasných spisovateľov a svetových bestsellerov, z toho päťdesiat kníh je zo súčasnej slovenskej literatúry. V súčasnosti knižnica má sedemdesiat členov a záujem o jej služby za ostatné roky stále stúpa.

V Dome kultúry pôsobí aj Rádio Báč so slovenským vysielaním, výtvarná odbočka a Miestny odbor Matice slovenskej so zvlášť aktívnou etnosekciou, ktorá zriadila slovenská etnoizbu akostálu expozíciu ľudových predmetov, nábytku a krojov.

Výtvarná odbočka vznikla v roku 1988 pri Kultúrno-umeleckom spolku Jána Kollára. Do nej sa zapájajú selenčianski výtvarníci, ale aj iní milovníci výtvarného umenia a svoje práce prezentujú na výstavách, ktoré odbočka organizuje. Členovia odbočky najčastejšie maľujú olejovými farbami, ale vyskúšali si aj iné techniky (ceruza, akvarel, pastel, tuš a priestorové stvárňovanie v plastelíne a hline). Najčastejšími motívmi sú krajinky, staré domy v Selenči, starožitnosti, zátišia, portréty a rôzne iné figurálne motívy. Výtvarnú odbočku vedie prvý akademicky školený výtvarník zo Selenče Miško Bolf (1960), ktorý v súčasnosti pracuje ako učiteľ výtvarnej výchovy na základnej škole.

Zvonivá cimbalovka, 2010
foto: Juraj Berédi

Komorný zbor Zvony zo Selenče sa venuje rôznym hudobným žánrom, predovšetkým vážnej a cirkevnej hudbe ako aj prednesu upravených slovenských ľudových piesní. Vznikol roku 1993 z iniciatívy Juraja a Renáty Súdiovcov. Je to ekumenické spevácke teleso, lebo jeho členovia sú evanjelického, rímskokatolíckeho a pravoslávneho vierovyznania. Počas svojej existencie Zvony absolvovali takmer tristopäťdesiat koncertných vystúpení a spievalo v ňom asi sto spevákov. Vedúcim zboru je Juraj Súdi, ktorý zároveň vedie ďalšie štyri spevácke zbory: detský spevácky zbor ZŠ Jána Kollára Zvončeky, mestský zbor Neven z Báču, detský spevácky zbor Kolibrík z Báču a Evanjelický a. v. cirkevný spevokol v Selenči. J. Súdi je zároveň synodálnym kantorom slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku.

Komorný zbor Zvony
foto: Juraj Berédi

POSTAVI ODGOVOR

Please enter your comment!
Please enter your name here