Kulpín sa nachádza v juhobáčskom obvode Vojvodiny v obci Báčsky Petrovec a je asi 4 km vzdialený od Báčskeho Petrovca a 30 km od Nového Sadu.
Leží v nadmorskej výške 83 m n.m. na rozlohe 36,4 km˛. Jeho geografické koordináty sú 45° 24′ 02″ severnej zemepisnej šírky a 19° 35′ 08″ východnej zemepisnej dĺžky.
Na základe súpisu obyvateľstva z roku 2002 žilo v Kulpíne 2976 obyvateľov. Prevažnú časť obyvateľstva tvorili Slováci – 2116, čiže asi 71%, kým Srbov bolo 634, t. j. 21%. V porovnaní s predchádzajúcimi sčítaniami je badateľný mierny pokles obyvateľstva.
Podľa najnovších údajov o počte Slovákov v jednotlivých prostrediach v Srbsku, ktoré poskytol na základe sčítania obyvateľstva v roku 2012 Štatistický ústav Republiky Srbsko, v Kulpíne žije spolu 2775 obyvateľov, z čoho je 580 Srbov a 1952 Slovákov.
Špecifiká Kulpína
Kulpín sa dnes pýši nádhernými pamätníkmi z minulosti: malým kaštieľom z konca 18. storočia a veľkým kaštieľom v klasicistickom štýle z polovice 19. storočia. Obidva kaštiele boli štátom vyhlásené za kultúrne pamiatky osobitného významu. V rozsiahlom parku, v ktorom sú kaštiele umiestnené, sa zachovali zriedkavé a veľmi staré stromy a kríky. Park sa rozprestiera na rozlohe 4 ha a je prírodnou pamiatkou – arborétom zriedkavých rastlinných druhov. Park s kaštieľmi patril najprv Stratimirovićovcom, potom maďarskej rodine Szemzöovcom a nakoniec Dunđerskovcom. Teraz tu sídli Poľnohospodárske múzeum, ktoré je jediným poľnohospodárskym múzeom v našej krajine.
V parku pred malým kaštieľom inštaluje občianske združenie Klub Kulpínčanov postupne busty významných osobností, ktoré svojím dielom poznačili dejinný vývin – nielen Kulpína. Doteraz boli odhalené busty slovenského romantického štúrovského básnika Janka Kráľa (1822 – 1876) a srbského generála Đorđa Stratimirovića (1822 – 1908).
Historické fakty o Kulpíne
Kulpín patrí medzi najstaršie dediny v južnej Báčke. Podľa niektorých údajov osada s dnešným názvom Kulpín sa tu spomína už na začiatku 13. storočia počas vlády kráľa Bela IV. Najstaršie hodnoverné údaje svedčia o tom, že Kulpín sa uvádzal pod menom Kurpee v písaných dokladoch s dátumom 28. februára 1345, keď časť Kulpína bola venovaná darovacou listinou Štefanovi Ujláckemu, šľachticovi a sudcovi z Iloka. V dokumentoch z roku 1442 sa Kulpín nazýva Kwalpi. V roku 1722 sa v súvislosti s Kulpínom prvýkrát píše o Srboch: v tom čase žilo v dedine stopäť srbských rodín.
Nové dejiny Kulpína sa začínajú roku 1745, keď bratia Stratimirovićovci zakladajú dnešný Kulpín, ktorý dostali za vojenské zásluhy v boji proti Turkom od cisárovnej Márie Terézie. Rodina Stratimirovićovcov bola v tom čase jednou z najvýznamnejších srbských rodín v Habsburskej monarchii. Z nej pochádzalo viacero osobností, ako napríklad metropolitan Stevan Stratimirović (1757 – 1836) a generál Đorđe Stratimirović (1822 – 1908), veliteľ srbského vojska v revolúcii 1848/49.
Po tom ako Slováci prišli do Petrovca (1745), začali sa slovenské poddanské rodiny usadzovať aj v Kulpíne, ale väčšina kulpínskych Slovákov sa v roku 1758 presťahovala do Selenče a tak v roku 1772 žilo v Kulpíne iba dvadsaťdeväť slovenských rodín. Po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. v roku 1781 sa do Kulpína nasťahovali ďalší Slováci z Novohradskej, Hontianskej, Zvolenskej a Nitrianskej stolice. Roku 1900 žilo v Kulpíne 1848 Slovákov, čo bolo 58,5 % z celkového počtu obyvateľov.
