Kako živeti i pomiriti se sa slabovidošću, dobro zna Tatjana Činčurak iz Pivnica koja se ne ustručava da priča o tome i ne smatra to tabu temom. Njena slabovidost je urođena, stečena genetski, a na skali od 1 do 5 je na trećem stepenu.
Živeti normalan život
Kaže da i uprkos tome nema poteškoća sa funkcionisanjem u svakodnevnom životu. Sigurno to nije život kakav je zamišljala, ali jednostavno je morala da se pomiri sa time. Možda bi, da nije slabovidosti, bila samostalnija i mogla bi da radi neke stvari koje su joj sada uskraćene, kao što su vožnja automobila i slično. Tatjana ima supruga i dvoje dece koji joj pomažu i podržavaju je. Kaže da ih je tome učila od malih nogu, zato i na druge ljude gledaju drugačije od dece koja se nikada nisu susrela sa sličnim problemom. Susretljivi su i tolerantni. Tvrdi da su spremni da pomognu svakome ko bi se našao u nevolji.
Pored činjenice da je Tatjana do određene mere prilagođena, neprestano mora da uči i da se bori iz dana u dan. Kaže da im država u nekoj meri pomaže, kao na primer obezbeđenje prevoza kada je nekome potrebno, ali misli da slabo koriste pomoć tuđe nege, na šta slabovidi imaju pravo. Slabovidost je naučila da bude snažnija i da ima veće samopouzdanje.
Savez slabovidih i slepih u našoj opštini
Član je Saveza slabovidih i slepih koji funkcioniše na nivou opštine Bačka Palanka, koje broji preko 170 članova. U udruženju se često sastaju i imaju organizovana razna predavanja. Tu postoji i Udruženje žena koje se bave ručnim radovima, kao što su heklanje, štrikanje, tkanje, rad sa glinom, izrada suvih cvetnih aranžmana i sl. Na predavanja dolaze predavači, a pozivaju se i roditelji dece sa ovim problemom koje uče kako postupati i funkcionisati u svakodnevnom životu i pomažu im da se pomire sa nastalom situacijom. Pored toga imaju predavanja o zdravoj ishrani, izrađuju razne projekte, a imaju i svog pravnika. Učestvuju u sportskim aktivnostima, kao što su takmičenja u plivanju, skoku u dalj, šahu, kuglanju. Žene se takmiče i u kuvanju. U Savezu su mišljenja da je veoma dobro što mogu da se takmiče u raznim sportovima, ali problem je što ih država u tome ne podržava i finansijski.
Ova organizacija održava i razne proslave. Dana 15. oktobra obeležavaju Dan belog štapa, u aprilu Dan svog udruženja, Louis Braillv dan 4. januara, a 3. decembra obeleže Dan invalida. Savez slabovidih i slepih postoji 65 godina. Za svoje članove organizuju razne izlete, kao što su poseta zoo-vrtu, odlazak u neke od banja i slično. Na ovim putovanjima takođe su organizovana i predavanja na različite teme.
Na kraju je Tatjana naglasila da u Savezu imaju i potpuno slepe članove koji imaju svoje porodice i koji su uspečno uključeni u društvo, pre svega zbog činjenice da se nisu plašili i da su uspeli da prihvate svoj invaliditet.
Slabozrakosť nemusí byť hendikep
Ako žiť a ako sa vyrovnať so slabozrakosťou, dobre vie Tatiana Činčuráková z Pivnice, ktorá sa nezdráha hovoriť o svojej slabozrakosti a nepovažuje ju za tabu tému. Jej slabozrakosť je vrodená, získaná geneticky, a na škále od 1 do 5 je na treťom stupni. Hovorí, že napriek tomu nemá ťažkosti s fungovaním v každodennom živote. Možno to nie je život, aký si predstavovala, ale jednoducho sa musela s tým vyrovnať. Možno by – nebyť slabozrakosti – bola samostatnejšia, dokázala by niektoré veci, ktoré sú jej teraz odopreté, napr. riadila by auto a pod. Tatiana má manžela a dve deti, ktoré ju podporujú a pomáhajú jej. Učila ich vraj tomu odmalička. Preto sa i na iných ľudí pozerajú inak ako deti, ktoré sa s podobným problémom nestretli. Všímavejšie sú, tolerantnejšie. Tvrdí, že by jej deti iste pomohli každému, kto by sa ocitol v núdzi.
Napriek určitému stupňu prispôsobenosti Činčuráková je ešte stále nútená prekonávať prekážky, neustále sa učiť a bojovať zo dňa na deň. Hovorí, že štát podporuje ivalidov, ked´ je to potrebné, zabezpečí im prepravu, ale možno málo využívajú pomoc ošetrovateľov, na čo slabozrakí majú právo. Slabozrakosť ju naučila stať sa silnejšou a sebavedomejšou osobou. Začlenená je do zväzu slabozrakých a slepých, ktorý funguje na úrovni Obce Báčska Palanka a má viac ako 170 členov. Často sa tam stretávajú, usporadúvajú rôzne stretnutia a prednášky. Majú aj združenie žien,ktoré sa venujú ručným prácam, a to háčkovaniu, pleteniu, tkaniu, práci so sušenými kvetmi, práci s hlinou a pod. Prednášky navštívi učiteľ, povolajú aj rodičov, ktorý majú deti s týmto problémom a učia ich, ako majú zaobchádzať a fungovať v každodennom živote, ako sa vyrovnať s danou situáciou. Okrem toho majú prednášky o zdravej výžive, vypracúvajú rôzne projekty, majú svojho právnika. Zúčastňujú sa i v športových aktivitách, súťažia sa v plávaní, skoku do diaľky, šachu, bowlingu. Vo zväze zastávajú názor, že je dobre, že môžu súťažiť v rôznych športoch, ale že nie je dobre, že ich štát v tomto už finančne nepodporuje. Ženy tiež súťažia vo varení.
Vo svojej organizácii usporadúvajú rôzne oslavy. Napríklad 15. oktobra oslavujú Deň bielej palice, v apríli Deň svojho združenia, Louis Braillov deň 4. januára a 3. decembra si pripomínajú Deň invalidov. Zväz slabozrakých pôsobí 65 rokov. Pre členov organizujú rôzne výlety, napr. do zoologickej záhrady, do kúpeľov a pod. Na týchto zájazdoch majú tiež organizované prednášky na rôzne témy.
Tatiana záverom zdôraznila, že vo zväze majú úplne nevidomých ľudí, ktorí majú rodiny a úspešne sa zapojili do spoločnosti predovšetkým vd´aka tomu, že sa nebáli a dokázali sa vyrovnať so svojím postihnutím.
