Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení. Oslavuje sa prvú nedeľu po prvom jarnom mesačnom splne – po 21. marci. K jarnej oslave slnovratu, ku vzkrieseniu prírody zo zimného spánku, sa viaže mnoho starých zvykov, pochádzajúcich ešte z pohanských čias.
Pod vplyvom kresťanstva získali veľkonočné sviatky náboženský charakter a boli zasvätené pamiatke umučenia a vzkriesenia Ježiša Krista.
Veľká noc má ustálený deň na oslavu – nedeľu – pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych podľa svedectva apoštolov prvý deň po sobote (Matúš 28,1 Marek 16,1 Lukáš 24,1 Ján 20,1).
Veľkej noci predchádza štyridsaťdňový pôst. Jeho súčasťou je šesť nedieľ – poslednou je Kvetná (Palmarum). Ježišovi pri vjazde doJeruzalema mávali nadšené zástupy palmový mi ratolesťami a oslavovali ho ako Mesiáša – osloboditeľa židovského národa. U nás palmy nahradili rozkvitnuté vŕbové halúzky. Na Kvetnú nedeľu sa bahniatka v kostoloch svätili. Ľudia ich strkali na poliach do zeme na ochranu pred krupobitím a doma za obrazy, aby chránili domy pred hromom.
Veľkonočný – tichý týždeň trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu, počas ktorého si cirkev zvlášť intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista. Ich vážnosť pripomína čierne chrámové rúcho.
Veľkonočné sviatky sú najväčšími sviatkami roka v kresťanskom náboženstve, tak u Rimokatolíkov, Gréckokatolíkov, Pravoslávnych, Židov či u Evanjelikov. Všetci však majú určité osobitosti v dodržiavaní a slávení týchto sviatkov.
Pre Židov je to najväčší sviatok v roku nazývaný Pesach. Židia si cez tieto sviatky pripomínajú odchod Izraelitov do Egypta. Nazýva sa tiež sviatok nekvasených chlebov a symbolom je oplátka z nekysnutého cesta – maces. Je to sviatok strávený v kruhu rodiny, kde sa jedia obradné jedlá a nápoje, Židia svoje sviatky dodržiavajú veľmi prísne. Úkonmi pri veľkonočnom stole napodobňujú poslednú večeru a dodržiavajú pravidlá, ktoré sa nazývajú hagada.
Gréckokatolíci nazývajú veľkonočné sviatky Pascha. Tak ako u Rimokatolíkov im predchádza 40 dňový pôst a predchádza im tzv. Veľký týždeň od Veľkého pondelka do Veľkej soboty. Pascha sa slávi v nedeľu pred východom slnka obradom nazývaným Polnočnica, lebo sa slúži v noci zo soboty na nedeľu. Všetka pozornosť sa sústreďuje na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista. V nedeľu sa svätia veľkonočné jedlá a všetci sa zdravia pozdravom Christos voskres!
Pravoslávni nazývajú veľkú noc Vaskrs. Veriaci na každodenných obradoch a liturgiách slávia tajomstvá Vaskrsu. Vyvrcholením je nedeľná bohoslužba Jutrenje, ktorá slávi zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Najdôležitejšie dni slávenia Veľkej noci
Zelený štvrtok
V tento deň pri Poslednej večeri Kristus ustanovil sviatosť kňazstva a sviatosť oltárnu – Eucharistiu. Chlieb premenil na svoje telo a víno na svoju krv. Podľa ľudovej tradície je ráno dobré skoro vstať a umyť sa rosou. Vraj sa tak zabráni lišajom a iným chorobám. V ten deň naposledy zaznejú zvony, ktoré potom zmĺknu až do Bielej soboty ako znak smútku nad smrťou Ježiša Krista. Ľudia verili, že pri poslednom zvonení treba cinkať peniazmi, aby ich mali po celý rok. Namiesto zvonenia sa až do Vzkriesenia ozývajú ráno, na obed a večer rôzne rapkáče, hrkáče a klepáče a na ten spôsob odháňali zlé sily. V týchto dňoch prichádzala jar, tak ľudia verili, že s ňou sa obnovujú a zväčšujú aj zlé sily, proti ktorým sa trebalo chrániť. Ako ochrana slúžilo tiež robenie krížov nad dverami domov a stajní. V tento deň naši predkovia konzumovali pôstne jedlá, najmä špenát a cestoviny. Z kresťanského hľadiska je to smutný deň, kedy sa konala posledná večera.
Veľký piatok
Tento deň je smútočného charakteru, kedy bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Je to najväčší pôstny deň u Rimo, Gréckokatolíkov aj Pravoslávnych a pre Evanjelikov znamená najväčší sviatok v roku. Cirkev prežíva umučenie a smrť Spasiteľa. Ježiš nesúc svoj kríž, bol vyvedený von na miesto zvané Lebka, hebrejsky Golgota, kde bol ukrižovaný. Dôkazom účasti na utrpení Ježiša Krista je prísny pôst. Ľudia verili, že tento deň má najmä uzdravovací charakter a preto aj zvyky, či rituály orientovali na zabezpečovania svojho zdravia a zdravia celej rodiny. Túto funkciu mala hlavne voda, preto sa na potoku ľudia umývali ešte pred svitaním a dievčatá si česali a umývali aj vlasy, aby ich mali krásne a zdravé. Podľa povier sa v tento deň schádzali na krížnych cestách strigy, preto tade ľudia v tento deň nechodili. Dodržiaval sa prísny pôst, jesť sa mohla kapusta, zemiaky, či strukoviny.
Biela sobota
Tretí smútočný deň vo veľkonočnom období. Podľa viery bol Ježiš Kristus uložený do hrobu a preto sa aj všetky obrady súvisiace s týmto dňom uskutočňovali až po zotmení keď sa vlastne začínajú sviatky, oslava vzkriesenia a života. Telo Ježiša ležalo zabalené v bielej plachte v hrobe, ale jeho duša išla k spravodlivým zosnulým zvestovať, že sú vykúpení. Ľudia čakajú na jeho vzkriesenie. V tento deň sa už rozväzovali kostolné zvony. V tento deň si dievčatá pripravovali pre mládencov vajíčka a mládenci si plietli korbáče. Noc Bielej soboty sa nazýva aj Veľká, odkiaľ pochádza aj názov sviatku vzkriesenia Pána – Veľká noc.
Veľkonočná nedeľa
U Rimokatolíkov je tento deň najväčším sviatkom roka: zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Obrovský duchovný význam má aj u Pravoslávnych a Gréckokatolíkov, ktorí sa navzájom zdravia pozdravením „Christos voskres“. V tento deň sa končí veľký 40 dňový post. Týmto dňom sa začína veľkonočné obdobie, ktoré trvá až do Turíc a v ňom si pripomíname posledné dni pozemského života Ježiša Krista. V tento deň sa svätili baranček a bochník, ale aj vajcia, chlieb a víno. Podľa tradície každý, kto prišiel domácnosti, dostal kus sväteného chleba. Poobedie už patrilo mládeži, ktorá po dlhom pôste opäť mohla tancovať obradné chorovody cez celú dedinu alebo na moste.
Veľkonočný pondelok
Posledným deň veľkonočného obdobia. Z hľadiska ľudovej tradície je to však najvýznamnejší deň veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Najčastejšie sa šibe korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. Ich dotyk omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou. Radosti veľkonočných sviatkov sa obyčajne končili tanečnou zábavou. Po dlhom pôstnom čase tak opäť znela hudba.
Cez veľkonočné obdobie rôznymi formami sa konzumujú vajíčka ako symbol plodnosti a nového života. Piekli sa koláče z kysnutého cesta. Z mäsitých jedál sa podávala šunka a klobása, syr, tvaroh. Z alkoholických nápojov sa mohla podávať domáca pálenka alebo víno. Každá rodina mala väčšinou ustálený jedálník cez veľkonočné sviatky, ktorý sa dodržiaval a dodržuje aj dnes. Dnes sa to však mení vplyvom doby, ponuky hypermarketov, zahraničného tovaru a presvedčenia ľudí o tom, že aj do niečoho tradičného vsúvajú niečo nové a moderné.
Symboly Veľkej noci
Voda má očistný charakter, podľa našich predkov mala silu očistiť ľudí od pôsobenia zlých síl a všetkých nečistôt, bola považovaná za súčasť očistných rituálov a ľudia si ju veľmi vážili.
Zeleň mala podľa našich predkov magickú silu, pretože mohla zabezpečiť zdravie, či plodnosť a sviežosť. Bol to symbol jari, nového života, všetkého, čo sa prebúdza a dostáva novú silu.
Vajíčka sú symbol plodnosti, nepretržitosti života a znovuzrodenia. Okrem toho, že to bola odmena pre šibačov, dávali sa škrupiny z vajíčok napr. na bielu sobotu aj na polia, aby bola dobrá úroda.
Baranček – dnes najmä pečený alebo inak figurálne vyjadrený, symbol Ježiša Krista nazývaný Baránok boží. Dnes je predovšetkým symbolom veľkej noci.
Kuriatka sa dnes používajú ako symbol Veľkej noci, jari, znovuzrodenia.
V minulosti sa neprikladala dôležitosť výzdobe interiéru, či exteriéru domu. Gazdiné mali dom vyzametaný a uprataný, a ako jediná ozdoba sa používali bahniatka položené vo vode. Tie posväcoval aj kňaz a boli v minulosti najväčším symbolom sviatkov v domácnostiach. Dnes sa v
ýzdoba zmenila úplne – aspoň v kresťanských rodinách. Ako ozdoby sa používajú z rôznych materiálov vyrobené kuriatka, zajačiky s napodobeninou zelenej trávy , obrusy s veľkonočnými motívmi a pod. Materializmus sa odrazil u ľudí aj v tejto podobe.
Sviatky sa však neustále menia a každý im prikladá inú vážnosť a to sa týka tak pôstu, ako aj dodržiavaní určitých zásad, či zvyklostí spojených s veľkonočnými sviatkami. Zmenili hodnoty, všetko je voľnejšie, prístupnejšie, slobodnejšie. Dnešná doba priniesla zmeny aj v prežívaní sviatkov. Pôst je otázkou vôle a svedomia. Niekto obmedzil pôst na jeden – dva dni v roku, iní ho úplne ignorujú. Samozrejme je to aj o spôsobe výchovy, presvedčení, morálke, voľnosti a svedomí.
Celkovo však naďalej ostáva nespočetné množstvo ľudí na dedinách aj mestách, ktorí sú verní dodržiavaniu mnohých zvykov počas veľkonočných sviatkov. Dnes je príjemným návratom k tradíciám pôsobenie folklórnych súborov a skupín nielen na dedinách ale aj v mestách. Chlapci sa oblečú do krojov spolu s muzikantami a idú obliať dievčatá zo súboru.
Veľkonočný pondelok ostal najobľúbenejším dňom týchto sviatkov, najmä u mladých ľudí. Oblievačka a šibačka sú veľmi starýé slovanské zvyky. Korbáč mal svoju symboliku a najmä čerstvé prúty, z ktorých bol upletený, mal plodonosnú a vegetačnú silu. Voda zas mala dievčatám zabezpečiť po celý rok krásu a zdravie. Oblievalo sa v potoku, aj s vedrami na dvore a samotné dievčatá tomu pripisovali význam a dôležitosť.
Oblievačovi, či šibačovi nesmel chýbať korbáč, ktorý by mal byť upletený z čerstvých 
vŕbových prútikov. Na stole nesmelo chýbať pohostenie pre mládencov. To musela starostlivo nachystať matka spolu s dcérou alebo dcérami, každý sa nejako pričinil. Neboli to však honosné hostiny – varené vajíčka, chlieb, koláče a pre starších mládencov alebo dospelých mužov pálenka alebo víno. Pohosteniu sa pripisovala veľká dôležitosť, muselo byť v každej domácnosti. Okrem toho museli mať dievčatá nachystané maľované vajíčka ako výslužku.
Dospelí muži chodili šibať iba ženy v najbližšej rodine, vajíčka nedostávali, ich odmenou bolo pohostenie. Doba sa zmenila, v posledných rokoch sa usporadúvajú veľkonočné výstavy, kde sa dajú kúpiť vajíčka zdobené rôznymi technikami a tie okrem okrasy slúžia ako výslužky. Mladším chlapcom sa dávajú čokoládové vajíčka, zajačiky, čokolády a iné sladkosti.
Najrýchlejšie zanikli zvyky, ktoré sa týkali poverčivosti, mágie, či rituálov ohľadne zdravia, plodnosti, množenia dobytku, či dobrej úrody. Samozrejme aj zvyky na ochranu pred zlými silami, čarodejnicami, ktoré mohli v minulosti ľudí ovplyvňovať podľa ich poverčivosti. Množstvo zvykov sa zachovalo najmä prostredníctvom kresťanských sviatkov u Rimokatolíkov, Gréckokatolíkov, Pravoslávnych a Evanjelikov. Dodržiavajú sa obradné sviatosti v kostoloch, jedlá, pôst cez veľký piatok. Pre kresťanov sú to stále najdôležitejšie sviatky v roku.
