Báčsky Petrovec sa nachádza v južnej časti Báčky. Od Nového Sadu je vzdialený 24 km. Rozprestiera sa na ploche 88 km2. Nachádza sa na zemepisnej šírke 45° 21‘ 51” a zemepisnej dĺžke 19° 36‘ 05“, nadmorská výška je 85 m n. m.
Báčsky Petrovec je súčasne sídlom rovnomennej obce. Báčskopetrovská obec je rozlohou najmenšou obcou v Báčke a patria k nej tri dediny – Hložany, Kulpín a Maglić. Napriek tomu je to jediná obec v Srbsku s väčšinovým slovenským obyvateľstvom, keďže Slováci tvoria 66% z celkového počtu obyvateľov.
|
|
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2002 žilo v Báčskom Petrovci 6727 obyvateľov. Je to menej ako pri sčítaní v roku 1991, keď tu bolo 7229 obyvateľov. Väčšinu obyvateľov Báčskeho Petrovca tvoria Slováci – 82,4 %, čiže 5549 osôb. Za Slovákmi nasledujú Srbi, oveľa menej je Chorvátov, Maďarov, Čiernohorcov, Rómov, Rusínov a iných. Väčšina obyvateľov Báčskeho Petrovca sa hlási k evanjelickej a. v. cirkvi, tiež baptistickej cirkvi a iným cirkvám.
Podľa najnovších údajov o počte Slovákov v jednotlivých prostrediach v Srbsku, ktoré poskytol na základe sčítania obyvateľstva v roku 2012 Štatistický ústav Republiky Srbsko, v Báčskom Petrovci žije spolu 6155 obyvateľov, z čoho je 610 Srbov a 4982 Slovákov.
Špecifiká Báčskeho Petrovca
Báčsky Petrovec je historickým, kultúrnym a vzdelávacím centrom vojvodinských Slovákov, o čom svedčí rad vzdelávacích a kultúrnych ustanovizní, ktoré v ňom sídlia už dlhé desaťročia, ba aj storočia. Žilo a pôsobilo tu veľa významných osobností rôznych kultúrnych a umeleckých zameraní, ktorí zanechali hlboké stopy v kultúre tunajších Slovákov a tak je to aj v súčasnosti.
K najvýznamnejším ustanovizniam, ktoré dnes pôsobia v Báčskom Petrovci patria Knižnica Štefana Homolu, Gymnázium Jána Kolára, Matica slovenská v Srbsku, Národné múzeum, Galéria Zuzky Medveďovej, Slovenské vydavateľské centrum, Kníhtlačiareň Kultúra, Slovenské vojvodinské divadlo, Galéria Karola Miloslava Lehotského, Ochotnícke divadlo VHV a pôsobia tu aj rozličné kultúrno-umelecké spolky ako aj mnohé iné združenia a organizácie. Už vyše deväťdesiat rokov sa tu usporadúvajú Slovenské národné slávnosti, medzinárodný divadelný festival Petrovské divadelné dni, stretnutia umelcov z oblasti vážnej hudby Jarné nôty, obecné hudobno-tanečné prehliadky, ako aj iné miestne kultúrne podujatia ako Deň Petrovca, Dni chmeľu a piva, Festival Spievajže si, spievaj.
V Báčskom Petrovci sa narodili alebo tu žili a žijú mnohí významní básnici, spisovatelia, umelci a iní poprední kultúrni dejatelia, ktorí svojou činnosťou presahujú miestne horizonty. Sú to biskupi, kňazi, učitelia a doboví intelektuáli: Štefan Homola,Jozef Viktor Rohoň, Gustáv Maršal Petrovský, Benjamín Reis ml., Karol Miloslav Lehotský st., učitelia Greisingerovci, učitelia Kellenbergerovci, Ján Grúnik, Andrej Labáth, Andrej Sirácky, Michal Topoľský, Andrej Mráz, Karol Šiška, Andrej Vrbacký, Ján Stehlo, Juraj Mrva, biskup Samuel Štarke, biskup Juraj Struhárik, biskup Samuel Vrbovský, Ján Garaj, Július Kubáni, historici Ján Kvačala, Ján Sirácky, Samuel Čelovský, básnici a spisovatelia Ján Čajak st., Ján Čajak ml., Juraj Mučaji, Paľo Bohuš, Juraj Tušiak, Ján Labáth, Andrej Ferko, Pavel Čáni, Miroslav Krivák, Ján Kopčok, Pavel Mučaji, Viera Benková, Zoroslav Spevák Jesenský, Tomáš Čelovský a iní, špičková jazykovedkyňa Mária Myjavcová, maliari K.M. Lehotský, Zuzka Medveďová, Ivan Križan, Michal Kieáľ, Pavel Čáni, divadelní režiséri Ľuboslav Majera, Ján Makan, hudobníci Juraj Ferík st.,Kvetoslava Benková a mnohí iní.
Dielo týchto osobností hlboko ovplyvnilo kultúrne dejiny a súčasnosť tunajších Slovákov. Svedčí o tom rad hmotných aj nehmotných artefaktov, ktoré sú prítomné pri každom stretnutí s kultúrou tejto komunity. Z objektívnych dôvodov nie je možné opísať podrobne a do hĺbky všetky aspekty tohto kultúrneho rozmachu, preto tento príspevok prináša iba zlomok z toho, čo v skutočnosti petrovská kultúra a jej osobnosti dosiahli a čo znamenajú pre kultúru tunajších Slovákov.
