Prvý krok
Pivnica: Kým v niektorých našich prostrediach nie a nie obnoviť divadelnú činnosť, v Pivnici v tradičnom augustovom termíne už osem rokov zaradom prebieha skvelý divadelný seminár. Adresovaný je všetkým vekovým kategóriám, vedený profesionálmi. Vieme o ňom?
V prvom ročníku bolo deväť účastníkov, tento ôsmy len dielní na týždňovom seminári mal šesnásť. A frekventov až šesdesiat. Pohnútkou školenia bolo – čo vidieť z jeho názvu Píšeš? Píšem! – vytváranie nových dramatických textov priamo v slovenskom vojvodinskom prostredí. Ked´že sa záujemcovia rýchlo naučili, čo všetko znesie papier, každý d´aľší august prinášal do koncepcie tohto školenia nivinky. Teraz sa už z celkom nových textov robia nielen štandardné divadelné prestavenia, ale aj muzikály, rozhlasovo – pohybové divadlá, pouličné divadlá, filmy, v deviatom ročníku pribudne vraj aj televízna reklama…
Výsledky seminára „voľným okom“ vidieť každoročne na našich divadelných prehliadkach, ale uvedomujeme si jeho výchovný charakter? Tým skôr, že je medzi účasníkmi veľa detí, iniciátorka a vedúca seminára, dramatička a režisérka Katarína Hitzingerová rada cituje veľkého pedagóga Komenského: „Najlepšia výchova je výchova hrou.“ Vedení touto myšlienkou lektori tu ponúkajú v rámci tvorivej dramatiky všetky predmety, ktoré sú aj v škole: matematiku, slovenský jazyk, občianskú výchovu, prírodopis, dejepis, zemepis, ale aj sociológiu, psichológiu… Lebo všetko je to v divadle. Prelína sa, nenútene obohacuje účasníkov pri spoznávaní postavy a ovzdušia hry, ktorého sú aktermi, zároveň ich učí riešiť životné problémy, pracovať so svojimi emóciami, kontrolovať ich. Podľa slov profesorky Hitzingerovej, toto týchto ľudí robí inteligentnejšími, vyspelejšími. A aj ona sama, aj ked´ vyštudovala za sociálno – výchovného pracovníka, nenaučila sa vraj toľko v škole, ako v divadle. Presvedčená je, že tu sa vychovávajú dobrí ľudia. Preto navrhuje, aby tvorivá dramatika bola povinným predmetom v škole. Ked´ dieťa zahrá kontrétnu situáciu v divadle, pochopí napríklad, že určitým správaním neikomu ubližuje a spomenie si na to aj v reálnej životnej situácii.
Ale vráťme sa ešte do Pivnice. Na seminár Píšeš? Píšem!, vd´aka ktorému divadlom žije celá dedina. Svedčí o tom navštívenosť jeho predstavení, výstav, akcií. Na seminár Ochotníckeho divadla Janka Čemana, ktorý je vyhňou nových divadelných entuziastov, prichádzajúcich z viacerých našich prostredí, ale i zo Slovenska. Vyhňou divadelných nadšencov ochotných vzácne poznatky získané od lektorov profesionálov za Slovenska (ale i z Kysáča) prenášať d´alej. Len ich osloviť. Prípadne svojich ochotníkov prihlásiť do d´ alšieho seminárneho kola. Tak málo treba k tomu prvému kroku.
Prvi korak
Pivnice: Dok se u nekim našim sredinama pozorišna aktivnost ne obnavlja, u Pivnicama se u tradicionalnom avgustovskom terminu već devet godina zaredom održava pozorišni seminar. Namenjen je svim starosnim kategorijama, a vode ga profesionalci. Znamo li nešto o njemu?
Prve godine bilo je devet učesnika, ovaj osmi seminar imao je 16 radionica i šezdeset učesnika na jednonedeljnom seminaru. Motiv obuke bio je – kao što se vidi u nazivu seminara Pišeš? Pišem! – stvaranje novih dramskih tekstova upravo u slovačkoj vojvođanskoj sredini. Pošto su kandidati brzo naučili šta sve podnosi papir, svaki sledeći avgust donosio je u koncepciju ove obuke neke novitete. Sada se već od sasvim novih tekstova prave, ne samo klasične predstave, već i mjuzikli, radio-pokretno pozorište, ulično pozorište, filmovi, a za 9. seminar u planu je i televizijska reklama…
Rezultati seminara mogu se svake godine videti na našim pozorišnim smotrama, ali da li smo svesni njegovog vaspitnog karaktera? Naročito zbog činjenice da među učesnicima ima puno dece, inicijatorka i vođa seminara, dramatičarka i režiserka Katarina Hitzingerova rado citira velikog pedagoga Komenskog: „Najbolje vaspitanje je vaspitanje igrom.“ Vođeni ovim citatom, mentori u okviru kreativne dramatike nude sve predmete koji postoje i u školi: matematiku, slovački jezik, građansko vaspitanje, prirodu, istoriju, geografiju, ali i sociologiju, psihologiju… Jer svega toga ima u pozorištu. Preklapa se, neusiljeno obogaćuje učesnike kroz upoznavanje lika i atmosferu igre u kojoj su akteri, a istovremeno ih uči kako rešiti realne probleme, raditi sa svojim emocijama i kontrolisati ih. Prema rečima profesorke Hitzingerove, ovo ove ljude čini inteligentnijim i zrelijim. I ona sama, iako se školovala za socialno – vaspitnog radnika, kaže da je više naučila u pozorištu nego u školi. Sigurna je da se ovde vaspitavaju dobri ljudi. Iz tog razloga predlaže da bi kreativna dramatika trebalo da bude obavezan predmet u školi. Kada dete igra konkretnu situaciju u pozorištu, shvatiće na primer, da određenim ponašanjem nekoga povređuje i setiće se toga u realnoj životnoj situaciji.
Vratimo se još u Pivnice. Na seminar Pišeš? Pišem!, zahvaljujući kojem pozorištem živi celo selo. Potvrđuje to i posećenost njegovih predstava, izložbi, akcija. Na seminar Amaterskog pozorišta Janka Čemana koje stvara nove pozorišne entuzijaste koji dolaze iz raznih naših sredina, ali i iz Slovačke. Stvara ljubitelje pozorišta koji su voljni da svoje dragoceno znanje koje steknu od profesionalaca iz Slovačke (ali i iz Kisača) prenose dalje. Samo im se obratite. Eventualno prijavite svoje amatere na sledeći seminar. Tako je malo potrebno za taj prvi korak.
