Pivničani od 1966. godine organizuju smotru slovačkih narodnih izvornih pesama „Stretnutie v pivnickom poli“ („Susreti u pivničkom polju“). Osnivač festivala bio je Mesni odbor narodne omladine na čijem čelu je bio Jan Guba. Cilj festivala je očuvanje, negovanje i arhiviranje izvornih slovačkih pesama. Festival ima takmičarski karakter, a na njemu učestvuju pre svega mladi ljudi – neafirmisani pevači iz slovačkih sredina u Srbiji.
Manifestacija se godinama tradicionalno održavala u januaru, a učesnici su dolazili iz svih vojvođanskih mesta gde žive Slovaci. Početkom 21. veka festival je dobio međunarodni karakter, pošto na njemu učestvuju i solisti iz Rumunije, Hrvatske i Mađarske.
Prvih deset godina od osnivanja festivala, pevače je pratio orkestar koji su sačinjavali članovi pivničkog kulturno-umetničkog društva (SKUS) koje je samo organizovalo festival prvih 10 godina. Od 1976. godine u organizaciji festivala učestvuje i slovačka redakcija RTV-a.
pivnickem poli
Posted by Mihal Jurik on Monday, November 7, 2016
Dokumentarni film RTV Novi Sad iz 1976. godine
Učesnike ocenjuje stručni žiri koji dodeljuje prvu, drugu i dve ravnopravne treće nagrade za interpretaciju i dve nagrade za autentičnost pesme. Žiri publike dodeljuje dve ravnopravne nagrade pevačima koji su osvojili najviše simpatija publike. Kasnije je osnovan i žiri za narodnu nošnju koji ocenjuje lepotu i autentičnost narodne nošnje iz svakog mesta odakle dolaze učesnici.
Svaki pevač može da učestvuje na festivalu najviše tri puta. Prva pobednica festivala bila je Zuzana Halabrini iz Padine. Jedini učesnik koji je tri godine zaredom (1990-1992) osvajao prvu nagradu je Rastislav Struhar iz Gložana. Pivničanke koje su osvojile prvu nagradu na festivalu su Zuzana Pap (1980), Anna Blatnjicki (1984) i Vlasta Vahula (2013).
Festival ima svoj statut, bedž i uvodnu špicu. Za vreme festivala odvijaju se i propratne manifestacije kao što su izložbe, igranke, likovna kolonija.
Festival „V pivnickom poli“, odnosno slovačko kulturno-umetničko društvo SKUS Pivnica, nosilac je desetine diploma, priznanja i drugih nagrada. Godine 1969. dobio je Oktobarsku nagradu opštine Bačka Palanka, a nakon toga i vojvođansku nagradu „Iskra kulture“.
Značaj festivala je i u tome, što se u mnogim mestima održavaju lokalna takmičenja (Kisač, B.Petrovac, Kovačica, Padina, St. Pazova, Pivnice…) sa kojih dva najbolja pevača odlaze na festival „Susreti u pivničkom polju“ i prezentuju svoju sredinu.
Nakon festivala pevači koji su izveli nagrađene pesme, snimaju ih u studiju uz pratnju narodnog orkestra Radio Novi Sad i na taj način obogaćuju fonoteku RNS. Festival ima značaj i u tome, što podstiče umetničke rukovodioce u daljem radu sa pevačkim ali i muzičkim ansamblima u raznim slovačkim sredinama.
Ne treba zanemariti ni činjenicu da se festival održava neprekidno od 1966. godine i da je to manifestacija sa najdužom tradicijom Slovaka u Vojvodini.
Podujatie s najdlhšou tradíciou vojvodinských Slovákov – Stretnutie v pivnickom poli
Pivničania od roku 1966. organizujú prehliadku slovenských ľudových – pôvodných piesní Stretnutie v pivnickom poli. Zakladateľom bol Miestny výbor Ľudovej mládeže Pivnice v čele s Jánom Gubom. Zámerom festivalu je pestovanie, zachovávanie a zapisovanie pôvodných slovenských ľudových piesní. Festival je súťažiaceho charakteru a na ňom účinkujú prevažne mladí speváci z prostredí v Srbsku, v ktorých žijú Slováci.
Podujatie prebiehalo pravidelne v januári a zúčastňujú sa ho speváci zo všetkých slovenských osád vo Vojvodine. Začiatkom 20. storočia festival poprial medzinárodný charakter a okrem domácich spevákov na ňom účinkujú aj speváci z Rumunska, Chorvátska a Maďarska.
Spevákov sprevádzal orchester SKUS-u Pivnica. Prvých deväť rokov bol v organizácii iba pivnických spolkárov a od roku 1976. sa v organizácii podieľajú slovenské redakcie RTV.
Spevákov hodnotí odborná porota, ktorá udeľuje prvú, druhú a dve rovnoprávne tretie ceny pre interpretáciu a dve ceny pre autentickosť piesne. Porota obecenstva udeľuje dve rovnoprávne ceny spevákom, ktorý si najviacej získali priazeň obecenstva. Novozaloženou porotou je porota pre ľudový odev. Hodnotí krásu a autentickosť ľudového odevu z každej osady.
Každý spevák sa na festivale môže zúčastniť trikrát. Prvou víťazkou bola Zuzana Halabríniová z Padiny. Jediným trojnásobným víťazom v rokoch 1990 – 1992 bol Rastislav Struhár z Hložian. Víťazkami z Pivnice boli Zuzana Papová (1980), Anna Blatnická (1984) a Vlasta Vachulová (2013).
Festival ma svoje stanovy, odznak a zvučku. Počas festivalu prebiehajú sprievodné manifestácie: výstavy, tanečné zábavy a výtvarná kolónia.
FS V pivnickom poli, resp. SKUS Pivnica je nositeľom desiatok diplomov, uznaní a iných ocenení. V roku 1969 získal Októbrovú cenu obce Báčska Palanka a potom aj vojvodinskú cenu „Iskry kultúry“.
Význam festivalu je i ten, že sa v mnohých dedinách konajú výberové koncerty (Kysáč, B.Petrovec, Kovačica, Padina, St.Pazova, Pivnica, Jánošík…) a na základe hodnotenia dvaja speváci majú právo účasti na stretnutí. Odmenení speváci po ukončení festivalu nahrávajú odmenené pesničky v štúdiu a za sprievodu ľudového orchestra Rádia Nový Sad. Na ten spôsob obohacujú fonotéku Novosadského rozhlasu.
Vyspelejší speváci neraz vo svojom prostredí ďalej pokračujú ako umeleckí vedúci speváckych a iných hudobných zložiek.
FS V pivnickom poli, resp. SKUS Pivnica je nositeľom desiatok diplomov, uznaní a iných ocenení. V roku 1969. získal Októbrovú cenu obce Báčska Palanka a potom aj vojvodinskú cenu „Iskry kultúry“.
Netreba vynechať ani to, že sa festival organizoval nepretržite od 1966 roka a že je to podujatie s najdlhšou tradíciov vojvodinských Sovákov.
