Juraj Janošik je slovački heroj koji se zauvek upisao u istoriju. Malo je ličnosti u slovačkoj istoriji koje su privlačile, a i dan danas privlače toliko pažnje kao Janošik. Ovaj „razbojnički kapetan“ s početka 18. veka u kasnijem periodu postao je sinonim borbe protiv nepravde i ljudskog ugnjetavanja.
2019. obeležavalo se 330 godina od njegovog rođenja. Tačan datum njegovog rođenja nije poznat, ali na osnovu spisa iz matičnih knjiga poznato je da je Janošik bio kršten 25.januara 1688. godine. S obzirom da su se nekada deca krstila nekoliko dana nakon rođenja, smatra se da je Juraj Janošik iste godine i rođen sredinom januara, a u nekim spisima se ovaj datum navodi kao datum njegovog rođenja. Rođen je u mestu Terhova na severu Slovačke.
Na osnovu zapisa iz registra, poznato je da je rođen od oca Martina i majke Ane, kao i da je imao jednog starijeg i dva mlađa brata. Oba su roditelja nadživela svog sina.
[wonderplugin_slider id=185]
Početak XVIII veka obeležili su brojni ustanci protiv Habsburga. U junu 1708. godine, uz veliku podršku Francuske, Franc Rakoci II započeo je najduži i najobsežniji rat protiv cara. U ratu se tako našao i mladi Juraj Janošik, regrutovan je u vojsku koja se borila protiv Habsburške monarhije.
S obzirom na kasniji razvoj događaja, značajan je njegov boravak u Bitčjarskom dvorcu, gde je bio čuvar zatvorenika i pobunjenika. Ovde upoznaje zatvorenika Tomaša Uhorčika kome je na kraju i pomogao prilikom bekstva. U septembru 1711. Janošik je položio zakletvu Uhorčiku i od tada zvanično započinje njegova „razbojnička karijera“. Kasnije je došao na čelo ove družine. Po slovačkoj narodnoj legendi Juraj Janošik je sa svojom družinom živeo i krio se u šumama između gradova Žilina i Liptovski Mikulaš. Prepadali su lokalne plemiće i bogataše, a tokom zimskih meseci su se razdvojeni krili po okolnim selima i često su menjali skrovišta. Janošik je najčešće boravio u svom rodnom mestu Terhova, a kasnije u Klenovcu, gde je u lokalnoj kafani, pod lažnim imenom radio Uhorčik.
Prema priči, Janošik je bio borac za pravdu, otimao je bogatima i delio siromašnima. Njegova dela napravila su od njega legendu i narodnog heroja. Njegovo razbojništvo trajalo je otprilike godinu i po dana.
Uhvaćen je oktobra 1712., ali je zahvaljujući podmićivanju, uspeo da pobegne. Nekoliko meseci kasnije, krajem januara 1713. godine, ponovo je uhapšen i ovog puta je to bilo definitivno. Tokom ispitivanja, kao i surovog mučenja, ponašao se časno, odvažno i hrabro. Bez obzira na mučenje, nije spomenuo svoje pristalice i nikoga od onih koji su mu pomagali i podržavali ga. Usledio je sud na kom je 25-godišnji Janošik 17. marta 1713. osuđen na smrt. Od svih predloga tužioca, izabran je najpodmukliji i najbolniji način za izvršenje smrtne kazne – vešanjem kuke za levi bok. Obešen je istog dana da slučajno ne bi umro od posledica mučenja i na taj način izbegao ponižavajuću i bolnu kaznu.
Nakon smrti Janošik je postao simbol borbe siromašnog naroda protiv feudalizma. Najstarija rukom pisana pesma o njemu ima 206 stihova i čuva se u biblioteci u gradu Liptovski Mikulaš. Najstarija štampana kompozicija je pesma koja je napisana 1809. godine. O njegovom životu napisano je mnogo knjiga, a snimljeno je i nekoliko filmova. Njegovo rodno meste privlači mnogobrojne turiste koji žele da vide mesta na kojima je boravio i krio se (šume, pećine, okruženje).
Mišljenja su podeljena, ali legenda o Janošiku još uvek živi, bez obzira što neki istoričari procenjuju da je on bio samo običan lopov i krijumčar, a ne pravi heroj i slovački Robin Hud.
Juraj Jánošík je slovenský hrdina, ktorý sa navždy zapísal do dejín. Máloktorá osobnosť slovenských dejín priťahovala a do dnešných čias priťahuje takú veľkú pozornosť, ako Juraj Jánošík. Tento „zbojnícky kapitán“ z prvých rokov 18. storočia sa stal v neskoršom období synonymom boja proti nespravodlivosti a ľudskému útlaku.
V roku 2018 si pripomíname 330. výročie jeho narodenia. Presný dátum jeho narodenia nie je známy, ale na základe záznamov známe je, že Janošik bol pokrstený 25. januára 1688. Vzhľadom na to, že sa kedysi deti krstili niekoľko dní po narodení, predpoklada sa, že sa Jánošík narodil v polovici januára 1688. V niektorých záznamoch je tento dátum uvedený ako dátum jeho narodenia. Narodil sa v Terchovej na severe Slovenska.
Podľa záznamov vo varínskej matrike Juraj Jánošík sa narodil otcovi Martinovi a matke Anne. Mal staršieho brata Jána a dvoch mladších bratov Martina a Adama. Obaja rodičia syna prežili.
Začiatok 18. storočia sa niesol v znamení početných protihabsburských povstaní Františka Rákociho II., ktorý v júni 1708 s výdatnou francúzskou podporou započal najdlhšiu a najrozsiahlejšiu proticisársku vojnu. Pod kuruckými zástavami sa tak ocitá i mladý Juraj Jánošík.
Z pohľadu jeho ďalšieho osudu predstavuje najvýznamnejšiu kapitolu prítomnosť na Bytčianskom zámku, kde pôsobil ako strážca uväznených vzbúrencov a rebelov. Na zámku sa zoznamuje s väzňom Tomášom Uhorčíkom, ktorému napokon dopomohol k úteku. Na Michala 1711 zložil Jánošík do rúk Uhorčíka zbojnícku prísahu. Od tohto dňa možno datovať zbojnícku „kariéru“ rodáka spod Pupova. Podľa slovenskej ľudovej legendy Juraj Jánošík so svojou družinou, žil, skrýval sa a prepadal v lesoch a na cestách medzi Žilinou a Liptovským Mikulášom. Jeho družina prepadávala miestnych šľachticov i bohatých mešťanov, pričom na zimné mesiace sa jednotliví roztratili po okolitých dedinách a často menili miesto svojho úkrytu. Jánošík sa najčastejšie zdržiaval v Terchovej, potom na kysuckých lazoch a naposledy v Klenovci, kde pod falošným menom Martin Mravec krčmáril Tomáš Uhorčík.
Uvádza sa, že Jánošík bojoval za spravodlivosť. Z Jánošíka, ktorý podľa povesti bohatým bral a chudobným dával, urobili jeho skutky legendu a nášho národného hrdinu. Jánošíkovo zbojníčenie trvalo zhruba rok a pol.
V októbri 1712 bol dolapený, ale vďaka úplatku sa mu podarilo utiecť. Po niekoľkých mesiacoch, začiatkom januára bol však zatknutý znovu, tentokrát už definitívne. Pri výsluchoch, ako aj počas krutého mučenia sa správal čestne a statočne. Na tortúre sa ani slovom nezmienil o priaznivcoch a podporovateľoch, ktorí mu pomáhali. Nasledoval súd, ktorý 17. marca 1713 vyniesol nad vtedy 25-ročným zbojníkom trest smrti. Z prokurátorom navrhovaných spôsobov vybrali ten najzákernejší a najbolestnejší – popravu nabodnutím na hák za ľavý bok. Obesili ho ešte v deň vynesenia rozsudku, aby náhodou v dôsledku ťažkého mučenia nezomrel a takto neunikol potupnej poprave.
Po svojej smrti sa Jánošík stal symbolom boja chudobného ľudu proti feudálom. Najstaršia známa pieseň o Jánošíkovi sa našla v rukopisnom zborníku, má 206 veršov a uchovaná je v Tranovského knižnici v Liptovskom Mikuláši. Najstaršou v tlači uverejnenou piesňou s jánošíkovským námetom je skladba pod názvom Jánošík, loupežník liptovský, z roku 1809. O jeho živote bolo napísaných mnoho kníh a nakrútených niekoľko filmov. Jeho rodisko navštevuje mnoho turistov, ktorí chcú vidieť miesta, kde býval a skrýval sa – lesy, jaskyne a okolie.
Názory sú rozdelené, ale legenda o Jánošíkovi žije. Nič na tom nemení ani fakt, že podľa hodnotenia niektorých historikov bol Juraj skôr iba obyčajný zlodej a pašerák než hrdina a slovenský Robin Hood.
