Pivnice su osnovane 1690. godine za vreme Velike seobe Srba. Pošto građa o životu sela nije dovoljno obrađena, možemo samo pretpostaviti da su prvi naseljenici Srbi, pošto su dobili prava od vladara Habzburške monarhije na osnivanje škola i pravoslavnih crkava, iste i osnovali.
Dolaskom Slovaka 1790. godine situacija se promenila, jer su dva slovenska naroda morala da nauče zajedno da žive i sarađuju. Škola i crkva su bile jedinim garantom negovanja i održavanja nacionalnog identiteta oba naroda pred nasilnom mađarizacijom (1879-1918). Tokom 19. i do polovine 20. veka srpska i slovačka deca su odvojeno pohađala nastavu. Slovaci su sa sobom doveli i učitelja, koji je ujedno radio i kao sveštenik. Porodica, škola i crkva su bile najznačajnije institucije u stvaranju kulturnog identiteta. Školstvo u Pivnicama je do 1914. bilo pod okriljem crkve. Prva škola je počela sa radom 1796. godine, a 1908. nastala je i predškolska ustanova. Školske zgrade i zemljište pripadali su crkvi. Nadzor nad školama u 19. veku vršili su predstavnici crkve, a finansirali su roditelji, putem crkvenih dadžbina.
Veliki uticaj na škole imali su sveštenici. Najveći uticaj na slovačke škole imao je Samuel Borovski, koji je bio dekan bačko-sremskog seniorata i autor prvog bukvara za Slovake u južnoj Ugarskoj. U slovačkim školama se jako dugo izučavalo na tzv. biblijskom jeziku, iako je bila izvršena kodifikacija slovačkog književnog jezika Ljudevitom Šturom. Uvođenju novog književnog jezika u škole protivili su se pre svega stariji sledbenici crkve. Novi književni jezik uveden je tek krajem 19. veka. Deca su osim maternjeg jezika morala učiti i državni tj. mađarski jezik sve do 1918. godine.
Od stupanja Vojvodine u Kraljevinu SHS slovačka deca su učila srpski jezik kao državni.
Školska godina zvanično je počinjana 1. septembra, ali u stvarnosti se sa nastavom počelo tek početkom novembra. U to vreme starija deca su morala da pomažu svojim roditeljima kod kuće i u polju. Školska godina se završavala u martu, zbog obaveza koje su deca imala kod kuće. Roditelji su bili zadovoljni, ako je njihovo dete znalo da čita, pre svega crkvene knjige i da se potpiše. Bili su ubeđeni, da je deci dovoljno znanje stečeno kod kuće. Ovakav stav potrajao je do kraja 19. veka, kada je uvedeno obavezno šestogodišnje školovanje za decu od 6 do 12 godina. Omladinci od 12 do 15 godina bili su šegrti ili su išli u neku od zanatskih škola.
Školovanje su nastavljala samo učiteljska i sveštenička deca. Situacija se promenila krajem 19. veka, jer tada počinju da se školuju deca viđenijih i bogatijih zanatlija i zemljoradnika. Deca su učila na svom maternjem jeziku da čitaju, pišu, računaju, pevaju. Učila su i geografiju, biblijsku i crkvenu istoriju. Đaci su u školi provodili ceo dan, a školsku godinu su završavali ispitom pred komisijom. Do Prvog svetskog rata nastava se u Pivnicama odvijala u pet zgrada. Godine 1921. sve škole su postale vlasništvo Kraljevine SHS, a nastavni program je odredilo Ministarstvo školstva u skladu sa državnom politikom. Godine 1921. sve škole su postale vlasništvo Kraljevine SHS, a nastavni program je određivalo Ministarstvo školstva u skladu sa državnom politikom. U Pivnicama je 50-tih godina bilo 11 školskih zgrada koje su bile u funkciji sve do izgradnje centralne škole 1966. godine (Kiseljova, Tirova, Grajzingerova, Kočetova, Klobušickova, Rojkova, Dovjarskova, …). U svakoj školskoj zgradi radio je po jedan učitelj, koji je đake učio sve predmete. Ponekad je u jednom razredu bilo i do 120 đaka.
U prošlosti su đaci znali svoje dužnosti, kojih su se morali pridržavati (lepo ponašanje, poštovanje starijih, održavanje higijene itd).
Ako đak nije bio poslušan i nije ispunjavao svoje obaveze učitelj je đaka primereno kažnjavao. Najčešćim vidom kazne je bilo nekoliko udaraca šibom po dlanovima ili leđima. O neposlušnosti đaka uvek su bili informisani i roditelji, tako da je prestupnik vrlo često zaradio i duplu kaznu. Deca nisu imala prava kao danas, znala su samo za obaveze, koje su morala ispunjavati. Školu su pohađala do svoje dvanaeste godine. Odmah po završetku škole smatrana su za odrasle i radila su teške i naporne poslove zajedno sa roditeljima. Iako je bilo obavezno pohađanje šestogodišnje, kasnije i osmogodišnje osnovne škole. Veliki broj dece nije završio osnovnu školu. Mnogi roditelji su zbog poslova ispisivali svoju decu iz škole i slali ih u službu kod bogatijih seljaka. Oni koji su završili uspešno osnovno obrazovanje odlazili su na školovanje tokom 19. veka u Sarvašku gimnaziju i građansku školu u Šajogomeru. Među prvima su bili Jozef Šuster, Jan Lamoš i Štefan Šuster koji su se školovani u Sarvašu. U građansku školu u Šajogomenu išli su Mihal Mocko, Mihal Šuster i Pavel Žihlavski. Sledili su ih i drugi, čak su i devojke nastavljale školovanje u Bačkoj Palanci. Od 1919. godine deca su pohađala gimnaziju u Bačkom Petrovcu, kao i srednje škole u Novom Sadu, Odžacima, Kuli i Subotici.
Nedostatak prostora u tadašnjim školama rešen je izgradnjom današnje osnovne škole „15.oktobar“ koja je dobila naziv po datumu oslobođenja Pivnica u Drugom svetskom ratu. Danas je to velika, prostrana i savremeno organizovana škola, spremna za inovacije i otvorena za saradnju. Nastava se odvija na dva jezika, srpskom i slovačkom.
U školsku godinu 2017/2018. upisano je 244 učenika, od toga 29 prvaka.
Škola ima 53 zaposlenih, a 38 ih radi direktno u nastavi, ali da bi sve funkcionisalo besprekorno puno doprinose i ostali zaposleni. Nastavnički kolektiv je stoprocentno profesionalno zastupljen, mladi su i ambiciozni, prate razvoj nauke, tehnike i obrazovne tehnologije i trude se da je implementiraju u nastavni proces. Pomažu i usmeravaju učenike, tako da pored redovne nastave i raznih sekcija imaju i mnoge vannastavne aktivnosti. Školski časopis koji izlazi 4 puta godišnje, Dečiji savez, Đački parlament, Podmladak Crvenog krsta, Mladi pčelari. Učestvuju na raznim konkursima, izložbama, priredbama, akcijama, manifestacijama, projektima, putovanjima. Ne zaboravljaju ni ljudske vrednosti, u školi se čuva i neguje drugarstvo, tradicija, tolerancija.
U okviru škole postoji i produženi boravak, gde deca nakon nastave korisno provode vreme. U okviru škole nalazi se i prostor za dve grupe dece u pripremnom predškolskom uzrastu, kao i vrtić za decu 3-5 godina.
Škola ima bogatu biblioteku u kojoj je trinaest hiljada knjiga i mnoštvo raznovrsnih časopisa, u njoj svako može da pronađe nešto po svom ukusu.
Jedan od prioriteta škole je uspešna i korektna saradnja sa roditeljima. Trude se da nađu nove načine saradnje, da budu kreativni i dosledni, da roditeljima na vreme pruže precizne informacije, na roditeljskim sastancima, savetima roditelja odeljenja i savetima roditelja škole. Nastavnici, stručni saradnici i direktor škole imaju određeno vreme za individualne razgovore sa roditeljima, ali organizuju i kolektivne roditeljske sastanke na različite teme, kao i stručna predavanja i radionice sa raznovrsnim sadržajima. Pomoć i podrška roditelja je neophodna prilikom organizovanja različitih priredbi i manifestacija kulturno-zabavnog i sportskog karaktera. Njihove ideje i predlozi za unapređenje rada škole uvek su dobrodošli, a i njihova uloga u procesu vrednovanja rada škole je značajna.
Osnovna škola u Pivnicama opremljena je savremenom obrazovnom i informacionom tehnologijom koja je prisutna kako među nastavnicima, tako i među učenicima, računari, Internet, školski razglas, video nadzor, elektronski dnevnik. Učenici sa svojim nastavnicima odlaze na razna takmičenja, gde postižu zavidne rezultate. Godinama osvajaju prva mesta na smotrama recitatora, republičkim takmičenjima iz slovačkog jezika i srpskog jezika nematernjeg. Izuzetne rezultate postižu na takmičenjima iz stranog jezika, kao i na takmičenjima iz biologije, hemije, istorije, matematike. Uspešni su na literarnim i likovnim konkursima, gde osvajaju nagrade i na međunarodnom nivou.
Davna želja, zbog unapređenja nastave fizičkog vaspitanja i mogućnosti zdravijeg i svestranijeg razvoja je fiskulturna sala. To je želja svih zaposlenih, sadašnjih, budućih, a i nas, bivših učenika ove škole. I zaista, u 21. veku, kada je škola savremeno opremljena, kada se prate najnoviji obrazovni trendovi, kada su deca izuzetno uspešna na lokalnom, pokrajinskom i republičkom nivou, to je jedina stvar koja im nedostaje.
V ústrety Dňu školy 15.októbra
Pivnica bola založená v roku 1690. počas Veľkého sťahovania Srbov. Keďže materiál o živote obce nie je dostatočne spracovaný, môžeme len predpokladať, že prví osadníci Srbi, odvtedy čo dostali práva od vládcu habsburskej monarchie na založenie škôl a pravoslávnych cirkví, ich aj založili. S príchodom Slovákov v roku 1790. v Pivnici sa situácia zmenila, keďže sa dva slovanské národy museli naučiť spoločne žiť a spolupracovať.
Škola a cirkev boli jediným garantom rozvíjania a udržiavania národnej identity oboch národov proti násilnej maďarizácii (1879-1918). Počas 19. a na začiatku 20. storočia srbské a slovenské deti vyučovanie navštevovali oddelene. Slováci so sebou priviedli učiteľa, ktorý pracoval aj ako kňaz. Rodina, škola a cirkev boli najvýznamnejším inštitútom vo vytváraní kultúrnej identity. Školstvo v Pivnici bolo do roku 1914. cirkevné. Prvá škola bola postavená v roku 1796. a v roku 1908. vzniklo i predškolské zariadenie. Budovy a pozemky patrili cirkvi. Dohľad nad školami v 19. storočí vykonávali zástupcovia cirkví a financovali ich rodičia prostredníctvom cirkevných poplatkov.
Kňazi mali veľký vplyv na školy. Samuel Borovský, dekan Bačsko-Sriemskeho seniorátu a autor prvej knihy pre Slovákov v južnom Uhorsku, mal najväčší vplyv na slovenské školy. V slovenských školách sa dlho vyučoval tzv. biblický jazyk, hoci Ľudevít Štúr vykonal kodifikáciu slovenského literárneho jazyka. Zavedenie nového literárneho jazyka do škôl bolo v protiklade predovšetkým so staršími nasledovníkmi cirkvi. Nový literárny jazyk bol predstavený až koncom 19. storočia. Deti, okrem svojho materinského jazyka, sa museli učiť štátny, maďarský jazyk až do roku 1918. Od vstupu Vojvodiny do kráľovstva SHS slovenské deti sa učili srbčinu ako štátny jazyk.
Školský rok sa oficiálne začínal 1. septembra, ale v skutočnosti sa výučba začínala až začiatkom novembra. V tom čase museli staršie deti pomáhať svojim rodičom doma a v poli. Školský rok sa končil v marci, z dôvodu povinností detí doma. Rodičia sa tešili, ak ich dieti vedeli čítať, predovšetkým cirkevne knihy a podpísať sa. Boli presvedčení, že deti majú doma dostatok vedomostí. Taký stav trval do konca 19. storočia, keď bolo stanovené povinné 6-ročné školenie pre deti 6-12 rokov. Mládež vo veku 12 – 15 rokov boli učni alebo navštevovali nejakú remeselnícku školu.
V školení pokračovali iba deti učiteľov a kňazov. Situácia sa zmenila až koncom 19. storočia, vtedy sa začali vzdelávať aj deti prosperujúcich a bohatých remeselníkov a poľnohospodárov. Deti boli vyučované v materinskom jazyku, učili sa čítať, písať, počítať, spievať. Učili sa zemepis, biblickú históriu a cirkevné dejiny. Žiaci strávili celý deň v škole a na konci školského roku mali skúšku pred komisiou. Do 1. svetovej vojny sa vyučovalo v piatich budovách a v každej bol jeden učiteľ, ktorý výučoval všetky predmety. V roku 1921. sa všetky školy stali majetkom Kráľovstva SHS a učebný program bol stanovený ministerstvom školstva v súlade so štátnou politikou. V Pivnici v 50. rokoch bolo 11 školských budov, ktoré boli v prevádzke až do výstavby centrálnej školy v roku 1966. (Kiseľova, Týrova, Grajzingerova, Kočetova, Klobušickova, Rojkova (Kováčikova), Doviarskova (srbská),…). V každej školskej budove bol jeden učiteľ, ktorý vyučoval všetky predmety. Niekedy v jednej triede bolo až 120 žiakov.
V minulosti žiaci poznali svoje povinnosti, ktoré museli dodržiavať , to sú: pekné správanie, uctievanie starších, hygiena, atď.
Žiakov, ktorý neboli poslušní a nesplnili svoje povinnosti, učiteľ zodpovedajúcim spôsobom potrestal. Najčastejším trestom bolo niekoľko úderov s palicou po dlaniach alebo po chrbte. Rodičia boli vždy informovaní o neposlušnosti, takže páchateľ často získal dvojitý trest. Deti nemali žiadne práva, ako dnes, vedeli len o povinnostiach, ktoré museli plniť. Školili sa do veku dvanástich rokov. Po ukončení školy boli považovaní za dospelých a tvrdo pracovali spolu so svojimi rodičmi. Hoci bolo povinné navštevovať šesťročnú, neskôr osemročnú základnú školu, veľký počet detí neskončil základnú školu. Mnohí rodičia vypísali svoje deti zo školy kvôli práce a poslali ich slúžiť k bohatším roľníkom. Po roku 1900. tí, ktorí úspešne ukončili základnú školu, väčšinou detí z bohatých rodín, pokračovali vo vzdelávaní. Medzi prvými to boli Jozef Šuster, Ján Lamoš a Štefan Šuster, ktorí odišli do gymnázia v Sarvaši. Meštianskú školu v Šajogomeri navštevovali Michal Mocko, Michal Šuster a Pavel Žihlavský, ktorý pokračoval v štúdiu v Baji a Sarvaši. Nasledovali ich aj ďalší, dokonca i dievčatá, po základnej škole pokračovali vo vzdelávaní v meštianskej škole v Báčskej Palanke. Od roku 1919 navštevujú deti gymnasium v Bačskom Petrovci, ako aj stredné školy v Novom Sade, Odžaku, Kule a Subotici.
Nedostatočné priestorové podmienky vyriešila výstavba dnešnej základnej školy 15.Októbra, ktorá bola pomenovaná po dátume oslobodenia Pivnice v druhej svetovej vojne. Dnes je to veľká, priestranná a moderná škola, otvorená pre spoluprácu. Výučba prebieha v dvoch jazykoch, v srbskom a slovenskom jazyku.
V školskom roku 2017/2018 bolo zapísaných 244 žiakov, z toho 29 prvákov.
Škola má 53 zamestnancov a 38 z nich pracuje priamo vo výučbe, ale aby všetko fungovalo bezchybne prispievajú všetci zamestnanci. Učiteľský personál je stopercentne profesionálne zastúpený, sú mladí a ambiciózni, sledujú vývoj vedy, techniky a vzdelávacích technológií a usilujú sa nové vedomosti realizovať vo vyučovacom procese. Pomáhajú a usmerňujú žiakov, takže okrem bežnej výučby a rôznych sekcií majú aj mimoškolské aktivity. Školské noviny, ktoré vydávajú štyrikrát ročne, Detský zväz, Žiacky parlament, mládež Červeného kríža, mladí včelári. a otvorená pre spoluprácu. Zúčastňujú sa rôznych súťaží, výstav, podujatí, akcií, projektov, cestujú. Nezabúdajú ani na ľudské hodnoty, v škole sa zachováva priateľstvo, tradícia, tolerancia.
K dispozícii je i predĺžený pobyt v škole, kde deti po vyučovaní užitočne trávia čas. V rámci školy je a priestor pre dve skupiny detí v prípravnom predškolskom programe, ako aj škôlka pre deti od 3-5 rokov.
Škola má bohatú knižnicu s trinásť tisíc kníh a množstvom časopisov, v nej si každý môže nájsť niečo podľa svojho vkusu.
Jednou z priorít školy je úspešná a správna spolupráca s rodičmi. Snažia sa nájsť nové spôsoby spolupráce, byť kreatívni a dôslední, poskytovať rodičom presné informácie na rodičovských stretnutiach, na rade rodičov oddelenia a rade rodičov školy Učitelia, odborný spolupracovníci a riaditeľka školy majú určitý čas na individuálne rozhovory s rodičmi, ale tiež organizujú spoločné rodičovské stretnutia na rôzne témy, ako aj odborné prednášky a dielne s rôznym obsahom.
Pomoc a podpora rodičov je potrebná pri organizovaní rôznych kultúrnych a športovych podujatí. Ich návrhy na zlepšenie výkonnosti školy sú vždy vítané a ich úloha v procese hodnotenia školskej práce je významná.
Základná škola v Pivnici je vybavená modernými vzdelávacími a informačnými technológiami, ktoré sú k dispozícii učiteľom a žiakom, počítače, internet, školské ozvučenie, kamerový systém, elektronický denník. Žiaci so svojimi učiteľmi navštevujú rôzne súťaže, kde dosahujú pozoruhodné výsledky. Už roky majú prvé miesta na prehliadkch recitátorov, republických súťažiach v slovenskom a srbskom jazyku. Výnimočné výsledky dosahujú v súťažiach z cudzích jazykov, ako aj v súťažiach v oblasti biológie, chémie, dejepisu, matematiky. Úspešní sú v literárnych a umeleckých súťažiach, kde získavajú ceny aj na medzinárodnej úrovni.
Dlhoročná túžba zlepšiť výučbu telesnej výchovy a možnosti zdravšieho a všestrannejšieho rozvoja je telocvičňa. Je to túžba všetkých zamestnancov, súčasných, budúcich a dokonca aj nás, bývalých žiakov tejto školy. A práve v 21. storočí, keď je škola vybavená moderným zariadením, keď sa sledujú najnovšie vzdelávacie trendy, keď sú deti veľmi úspešné na miestnej, oblastnej a republikovej úrovni, je to jediná vec, ktorá im chýba.
