Zakladajúci kongres II. Internacionály v Paríži v roku 1889 stanovil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce. Bolo to na pamiatku protestu chicagských robotníkov z 1.- 3. mája 1886, ktorý si vyžiadal približne dve desiatky ľudských životov. Od protestnej udalosti do dnes uplynulo 132 rokov.
V tom čase v USA vstúpilo do štrajku do 350.000 robotníkov z 11.000 závodov za osemhodinový pracovný čas. Časť z nich si ho vymohla a 200.000 robotníkom sa ho podarilo aspoň čiastočne skrátiť.
Na rozhodnutie účastníkov ustanovujúceho kongresu II. Internacionály zapôsobila aj krvavá dohra prvomájového štrajku v Chicagu, kde polícia 3. mája zabila šesť účastníkov robotníckej demonštrácie a o deň neskôr bomba z rúk neznámeho provokatéra hodená medzi účastníkov protestného zhromaždenia na námestí Haymarket zabila okrem štyroch robotníkov aj sedem policajtov.
Sedem vodcov chicagského robotníctva odsúdili na smrť a štyroch z nich popravili.
Prvýkrát sa 1. máj oslavoval v roku 1890 v Rakúsko-Uhorsku vrátane Čiech, v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, USA a ďalších krajinách. Vo Veľkej Británii až v nedeľu 4. mája.
V roku 1891 sa uskutočňovali robotnícke zhromaždenia aj v Petrohrade. Od roku 1892 sa stal 1. máj dňom bojových akcií za práva pracujúcich i pre robotníkov ruských miest. Veľký rozmach prvomájových akcií pracujúcich na celom svete nastal po roku 1917.
Zatiaľ čo v Európe sa oslava 1. mája ujala, v USA sa táto tradícia nevytvorila. Dňom práce je prvý septembrový pondelok, rovnako aj v Kanade.
Na Sviatok práce si veriaci rímskokatolíckej cirkvi pripomínajú aj sviatok svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky sv. Jozefa robotníka. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná kniha Genezis. Prácou sa človek stáva viac človekom, preto cirkev pokladá pracovitosť za jednu z cností, súčasne podotýka, že sa práca má vždy spájať so sociálnym poriadkom. Iba tak sa zaistí dôstojnosť osoby ako aj ľudská i sociálna hodnota pracovnej činnosti človeka.
Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu cirkvi blahoslavený pápež Pius IX. v roku 1870. Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce.
Deň konvaliniek
Vo Francúzsku sa tradične na 1. máj nazýva aj dňom konvaliniek. Aj v roku 2018 viaceré internetové stránky floristov ponúkajú kyticu konvaliniek. Podľa dobovej mienky po zime konvalinky prinášali šťastie. A kto podaroval konvalinku, prial šťastie obdarovanému. Denník Le Figaro priniesol informáciu, že približne 30 pestovateľov kvetov v okolí mesta Nantes pripravilo na 1. mája 40 miliónov konvaliniek.
Ďalšie francúzske zdroje uvádzajú, že kráľ Karol IX. 1. mája 1561 daroval konvalinky dvorným dámam ako kvet pre šťastie a nariadil, aby sa na dvore tak činilo každý rok. Tak vznikla tradícia. Panovník tak nariadil preto, lebo rok predtým, navštívil Drôme, kde bol obdarovaný konvalinkou on sám. Natoľko sa to Karolovi IX. zapáčilo, že v roku 1561 nariadil, aby sa darovanie konvaliniek pravidelne opakovalo. Drôme je departement v regióne Rhône-Alpes v južnej časti Francúzska.
V Ríme najväčšie odborové organizácie od roku 1991 pravidelne na tento sviatok organizujú slávnostné koncerty.
Sviatok jari a práce
V bývalom Sovietskom zväze (ZSSR) vedenie krajiny a Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) naposledy stáli na tribúne Mauzólea V. I. Lenina v Moskve 1. mája 1990. V súčasnej Ruskej federácii od roku 1992 sviatok Prvý máj dostal nový názov – Sviatok jari a práce. V Rusku tento sviatok odborové organizácie, politické strany a hnutia využívajú na politické akcie s vlastnými heslami.
Ruský ekonomický denník RBK informoval, že Prvý máj sa prvýkrát od roku 1991 vrátil na Červené námestie v Moskve v roku 2014. Prezident Vladimir Putin na Mauzóleu V. I. Lenina vtedy nebol, ale sa po sprievode stretol so zástupcami pracujúcich a udelil ocenenia – Hrdina práce.
Vo viac ako 80 krajinách oslavujú ľudia sviatok práce, „oslavuje“ sa oddychom ľudí. Tento sviatok sa spája s veľkými protestmi a s rozdelením dňa na tri časti: 8 hodín práca, 8 hodín odpočinok, 8 vlastné aktivity.
Prvý máj je zároveň impulzným dňom, kedy rôzne reformné skupiny na celom svete presadzujú zlepšenie pracovných podmienok. Tento deň by však mal prispieť, aby si zamestnávatelia uvedomili hodnotu zamestnancov a poskytli im dostatočné podmienky na prácu a uznanie, ktoré si zaslúžia.
