Každý potlesk je odmena
Janka Merníka si ľudia často spájajú s termínmi tanec, folklór a hudba. Tento Pivničan si folklór obľúbil ešte v detstve, potom v tom pokračoval a stal sa z neho i choreograf, ktorý sa teší z každého jedného vystúpenia. V rozhovore nám prezradil niekoľko faktov o sebe a o pivnickom folklóre.
Čo ťa najviac ovplyvnilo alebo prilákalo k tomu, aby si sa stal choreografom?
Ako 8-ročný chlapec som prvý raz prišiel do styku s publikom na pivnickom javisku. Uchádzal som sa o účasť na festivale slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli, prilákala ma slovenská hudba a kroj. Zapáčilo sa mi to a o pár rokov som začal tancovať v detskom súbore, potom som postúpil do staršieho súboru, skúsil som byť choreografom a vydarilo sa to. Sloboda v tvorbe a narábanie s tanečnými motívmi a slovenskou hudbou ma prilákali a tancom sa zaoberám až dodnes.
Koľko rokov sa venuješ slovenskému ľudovému tancu?
Slovenským ľudovým tancom som sa začal zaoberať ako 12-ročný, ked´ ma pani učiteľka Katica Panićová povolala, aby som začal tancovať v Detskom súbore Ratolesť. Tak teda už 24 rokov sa venujem tancu.
Aké vekové kategorie sú v súboroch?
V rámci SKUS Pivnica existujú dva tanečné súbory: DFS Ratolesť a FS V pivnickom poli. DFS Ratolesť má dve tanečné skupiny a sem chodia deti vo veku 4 – 12 rokov a 12 – 15 rokov. Nacvičujeme ich Vierka Brňová a ja. Do FS VPP postupujú deti po skončení 8. triedy základnej školy, a potom zostávajú členmi. Tam máme ľudí vzrastu od 15 rokov a viac.
Kde ste doteraz vystupovali s folklórnym súborom? Vystupujete aj v zahraničí?
Vystupujeme na regionálnych súťažiach, na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj… v Hložanoch, Slovenských národných slávnostiach v Bačskom Petrovci a rôznych podujatiach v Srbsku. Čo sa týka zahraničia vystupovali sme takmer v celej Slovenskej republike, ako aj v Chorvátsku, Maďarsku a Rumunsku.
Predpokladám, že máte mnoho zaujímavých zážitkov z vystúpení – prezraď nám aspoň jeden taký, na ktorý si často spomínaš?
Je ich veľa, ale vždy sú najzaujímavšie tie na samom javisku. Napríklad keď sa roztrhnú chlapcovi nohavice a nevie, či mu do konca vystúpenia spadnú, alebo zostanú na ňom. Často sa odviaže stužka, na ktorú môže voľakto stupiť a tanečník spadne… Najzaujímavejšie bolo v Hajdušici, keď sme vystupovali na festivale Tancuj, tancuj… – presne pred naším vystúpením na otvorenom začalo veľmi pršať a my sme sa rozbehali ktorý skade.
Akými odmenami sa môže pochváliť váš folklórny súbor a ktorá je pre teba najcennejšia?
Každé úspešné vystúpenie je odmena, ten pocit, keď nás diváci odmenia silným aplauzom. Predsa je pre mňa najvýznamnešie to, že som ako choreograf dvakrát bol laureátom na festivale Tancuj, tancuj…, ako aj dosiahnutie úspechov na republikových súťažiach.
Čo je prínosom k tancu a čo považuješ za svoj najväčší prínos?
Predovšetkým je to pestovanie slovenskej kultúry, hudby a obyčají, ktoré naši predkovia priniesli sem na Dolnú zem, a najväčší prínos – nie je môj, ale všetkých nás, ktorí sa tu v Srbsku nachádzame – je skutočnosť, že sme si to zachovali.
Ako vidíš budúcnosť tohto súboru, aké máš plány? Čo by ste chceli v blízkej budúcnosti realizovať?
Moderná doba posúva folklór do ústrania, ale ešte stále máme nové ratolesti, ktoré vyrastajú do zdravých folklórnych plodov, takže o budúcnosť spolku sa nebojím. Plány mám všelijaké, ale predovšetkým spracovať ešte niekoľko obyčají, ktoré boli špecifické pre Pivnicu, a dopestovať ešte veľa milovníkov slovenskej ľudovej hudby a tanca.
Svaki aplauz je nagrada
Janko Mernjik ljude najčešće asocira na ples, folklor i muziku. Ovaj Pivničanin zavoleo je folklor još u detinjstvu, nastavio je tim putem i postao je koreograf koji se raduje svakom novom nastupu. U razgovoru nam je otkrio nekoliko činjenica o sebi i o pivničkom folkloru.
Šta je najviše uticalo na to ili šta te je privuklo da postaneš koreograf?
Prvi put sam došao u dodir sa publikom kao osmogodišnji dečak kada sam imao svoj prvi nastup na pivničkoj pozornici. Takmičio sam se za učešće na festivalu slovačkih narodnih pesama „Susreti u pivničkom polju“, svidela mi se narodna muzika i nošnja. Nekoliko godina kasnije počeo sam da igram u dečijem, a kasnije sam se pridružio i starijem folklornom ansamblu. Oprobao sam se kao koreograf i uspeo u tome. Privukla me je sloboda u stvaranju i igranje sa plesnim motivima i slovačkom muzikom, pa se plesom bavim i dan danas.
Koliko godina se baviš slovačkim narodnim igrama?
Počeo sam time da se bavim sa 12. godina kada me je nastavnica Katica Panić pozvala da se pridružim Dečijem folklornom ansamblu „Ratolesť“. Dakle već 24. godine sam posvećen plesu.
Koje starosne kategorije su u folklornim grupama?
U okviru SKUS Pivnice postoje dva folklorna ansambla, Dečiji folklorni ansambl „Ratolesť“ i starija grupa Folklorni ansambl „V pivnickom poli“. U dečijem ansamblu postoje dve grupe dece, od 4 do 12 i od 12 do 15 godina. Uvežbavamo ih Vjerka Brnja i ja. U Folklornom ansamblu „VPP“ su deca koja su završila osnovnu školu i odrasli.
Gde ste do sada nastupali i da li nastupate i u inostranstvu?
Nastupamo na regionalnim takmičenjima, na folklornom festivalu „Tancuj, tancuj…“ u Gložanu, na Slovačkim narodnim svečanostima u Bačkom Petrovcu i raznim manifestacijama u Srbiji. Što se tiče inostranstva, nastupali smo skoro svuda širom Republike Slovačke, kao i u Hrvatskoj, Mađarskoj i Rumuniji.
Predpostavljam da imate mnogo zanimljivih doživljaja sa nastupa. Možeš li nam otkriti neki koji često spominješ?
Ima ih dosta, ali uvek su najzanimljiviji oni sa samog nastupa. Desilo se da se momku pocepaju pantalone i da on ne zna da li će mu one možda pasti do kraja nastupa. Često se desi da se odveže neka traka na nošnji na koju neko može da stane ili da zapne i padne… Najzanimljivije je bilo u Hajdučici, kada je pre našeg nastupa na otvorenom pala kiša, a članovi plesne grupe se razbežali na sve strane…
Kojim nagradama može da se pohvali vaš folklorni ansambl i koja je za tebe najvrednija?
Svaki uspešan nastup je nagrada, onaj osećaj kada vas publika nagradi gromoglasnim aplauzom. Ipak, za mene, kao koreografa najznačajnije je što sam na Folklornom festivalu „Tancuj, tancuj…“ u Gložanu dva puta dobio laureat, kao i postignuti rezultati na republičkim takmičenjima.
Šta je doprinos plesu, a šta smatraš za svoj najveći doprinos?
Pre svega je to negovanje slovačke kulture, muzike i običaja koji su naši preci doneli ovamo, a najveći doprinos – nije moj, nego svih nas koji živimo ovde – je činjenica da smo to očuvali.
Kako vidiš budućnost ovog ansambla, koji su tvoji planovi? Šta biste želeli da realizujete u skorijoj budućnosti?
Moderno doba pomera folklor u stranu, ali mi još uvek imamo mlađi naraštaj koji izrasta u zdrave folklorne plodove, tako da se ne plašim za budućnost ansambla. Imam razne planove, pre svega obraditi još nekoliko običaja koji su bili specifični za Pivnice i podići još mnogo poklonika slovačke narodne muzike i plesa.
