Súčasnosť Báčského Petrovca

Rad osobností z Petrovca dnes tvorí v oblasti kultúry v zahraničí

575
foto: Igor Bovdiš

Nové milénium a v poradí tretie povojnové obdobie prinieslo ďalšiu reorganizáciu. Dlhodobú vydavateľskú tradíciu preberá Slovenské vydavateľské centrum, ktoré každoročne publikuje najviac slovenských kníh a časopisov (Zornička, Nový život, Rovina, Národný kalendár, Petrovské noviny).


Základ ochotníckej divadelnej činnosti tvorí na jednej strane Divadlo VHV, ale aj novozaložená profesionálna kultúrna ustanovizeň všetkých Slovákov Slovenské vojvodinské divadlo. Divadlo je organizačno-právne pokračovateľom Domu kultúry a tak zastrešuje národopisnú zbierku, najstarší dom a Galériu Zuzky Medveďovej, preberá teda kompetencie nad opornými bodmi nielen petrovských Slovákov.

Na literárnych základoch, ktoré už koncom 18. storočia a v 19. storočí položili niekoľkí literáti (Juraj Ribay (1754-1812), Juraj Rohoň (1773-1831), Matej Ambrózy (1797-1869), Michal Godra (1801-1861), Jozef Podhradský (1823-1915), Félix Kutlík (1843-1890), Albert Martiš (1855-1918), Gustav Maršal Petrovský (1862-1916) a i.) vznikala v 20. storočí nová kompaktná oblasť kultúry vojvodinských Slovákov – umelecká literatúra. Poetické a prozaické diela sa tvorili predovšetkým v Báčskom Petrovci a to vďaka založeným kultúrnym inštitúciám (gymnázium, Matica slovenská, kníhtlačiareň…) a časopisom (Národná jednota, Náš život, Svit, Naše slniečko…), ale aj vďaka tomu, že tu žilo a pôsobilo množstvo spisovateľov a osobností literárneho života vojvodinských Slovákov.

Riečka Begej, 2009
foto: Anna Snidová

Už začiatkom 20. storočia svoje prvé poviedky, a neskoršie aj román Rodinu Rovesných (1909) uverejnil petrovský učiteľ Ján Čajak (1863-1944) a práve touto svojou realistickou prozaickou tvorbou z dedinského prostredia podnetne vplýval na celkovú prozaickú tvorbu vojvodinských Slovákov v druhej polovici 20. storočia (Ján Čajak ml., Janko Čeman (1922-1987), Miroslav Krivák (1931-2002), Ján Kopčok (1929-1993), Pavel Čáni (1928-1999), Pavel Grňa (1937) atď.). Koncom 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia sa ako svojrázna reakcia na túto tradične orientovanú prozaickú tendenciu zjavujú rozličné inovačno-modernizačné snaženia. Hlavným iniciátorom tohto prúdu v slovenskej vojvodinskej próze bol Ján Labáth (1926) a to predovšetkým svojími lyrizujúcimi prózami zo zbierky Jazdec z Turkmenska (1963). V intenciách takejto tvorby neskoršie pokračovali aj Viera Benková, Juraj Tušiak, Tomáš Čelovský, Zoroslav Spevák Jesenský a i.

Keď hovoríme o poézii vojvodinských Slovákov, najvýraznejší prelom sa odohral koncom 30. a začiatkom 40. rokov minulého storočia pôsobením dvoch Petrovčanov Juraja Mučajiho (1919-1945) a Paľa Bohuša (1921-1997), prvých slovenských vojvodinských moderných básnikov. Básnickú mozaiku dotvárali i diela Pavla Mučajiho (1929) a Andreja Ferka (1925 – 2011) a prinášali básne silného expresívného náboja. Výraznejší predel v slovenskej vojvodinskej poézii spôsobila prvá básnická zbierka Jána Labátha Slnečné hodiny (1958), ktorá anticipovala nielen vývin poézie tohto autora, ale aj vývin poézie vojvodinských Slovákov v druhej polovici 20. storočia. Neskoršiu poetiku, ktorá pulzovala v Báčskom Petrovci poznačili diela Viery Benkovej.

Gymnázium Jána Kolára v Báčskom Petrovci
foto: Anna Snidová

V druhej polovici 20. storočia sa v slovenskej vojvodinskej literatúre naplno rozvinula aj tvorba pre deti a mládež. Najplodnejší a najvýznamejší spisovatelia v tejto oblasti z radov petrovských Slovákov sú Pavel Mučaji (Pavúčik hrdina, 1958), Juraj Tušiak (Za priehršť radosti, 1959; Maximilián v meste, 1971…), Zoroslav Spevák Jesenský (Mastené, paprené, solené…, 1987, Starenka Marienka, pes Vlado a chlapci, 2008…), Tomáš Čelovský (Rád chodím do školy, 1984, Sen noci prvoaprílovej, 1993, Posledné pekné poviedky, 2008…) a iní.

Rad osobností z Petrovca dnes tvorí v oblasti kultúry aj v zahraničí, najmä na Slovensku. Divadelný ústav v Bratislave úspešne vedie dramaturgička Vladislava Fekete. V Bratislave tiež žijú a tvoria režisér Ivan Hansman Jesenský, filmový režisér Vladislav Struhár, spisovateľ Tomáš Čelovksý, výtvarník Ján Triaška, literárna vedkyňa Emília Čelovská, novinár Rastislav Boldocký a mnohí iní, ktorí sa presadili vo svojich odboroch. Huslistka Margaréta Benková pôsobí vo Švajšarsku a huslistka Ivana Jašová v USA.

V Báčskom Petrovci aktívne pôsobí od roku 2007 mládežnícke združenie E.Y.B.L s cieľom umožniť mladým lepší a užitočnejší spôsob trávenia voľného času. Od roku 2008 začala pôsobiť Kancelária pre mladých obce Báčsky Petrovec, pomocou ktorej sa zapája mládež do rozličných programov, projektov a súbehov.

Gymnázium Jána Kolára v Báčskom Petrovci
foto: Anna Snidová

Slovenský jazyk tu možno v súčasnosti úradne používať, vyučuje sa ním v školách a v slovenčine sa dajú sledovať aj programy dvoch televízií (súkromnej TV Petrovec a informačného kanála Obce Báčsky Petrovec Info kanál), ako aj rozhlasový program vysielaný na vlnách Rádia Petrovec.

Pri príležitosti 250. výročia príchodu Slovákov do Petrovca bola v roku 1995 publikovaná monografia s názvom Petrovec 1745 – 1995. Monografia obsahuje päť kapitol s témami od geografických údajov, dejín a národného pohybu cez hmotnú a duchovnú kultúru, telovýchovu a šport, školstvo po inštitúcie a spolkový život. Na svojich takmer tisíc stranách ponúka čitateľom historický prehľad od sťahovania Slovákov do Báčskeho Petrovca po rok 1995. Vydavateľom knihy je Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec.

 

POSTAVI ODGOVOR

Please enter your comment!
Please enter your name here